Vyhľadávanie
Úcta k čitateľovi
Jednou z najfrekventovanejších otázok v rozhovoroch so spisovateľmi je ženské a mužské písanie. Rovnako najfrekventovanejšou odpoveďou tak autoriek, ako aj autorov je, že rozlišujú len dobrú a zlú literatúru. Pri prezentácii knihy Rasťa Piška o niekdajších vojakoch základnej služby slúžiacich v útvaroch pohraničnej stráže odzneli slová, že je to knižka nielen pre mužov, ale pobaví aj ženy. Tak ako je to s čitateľmi? S tými sa rozhovory robiť nezvyknú, akurát tak veľmi sporadicky prieskumy alebo ankety. A nemožno o nich ani alibisticky odpovedať že sú len dobrí-zlí, tieto kategórie sú v tomto prípade úplne nevhodné. Pri svojom miniprieskume som bola veľmi prekvapená. Našla som vášnivého mladého čitateľa historických romancí, topmanažéra v automobilovom priemysle, ktorý má prečítanú polovicu kníh našej najpredávanejšej autorky, študentku, ktorá na mňa pri vyslovení mien slovenských populárnych spisovateliek zdesene pozrela a povedala, že jej stačilo prečítať pár desiatok strán, aby jej bolo jasné, že ,,toto fakt nemusí“. Čitateľov našťastie nemožno zaškatuľkovať ani kritizovať. Čítajú, čo sa im páči a na čo majú náladu. Väčšinu z nich nezaujímajú ani literárne ceny, ani súdy kritikov. Chcú pri knihe relaxovať a baviť sa. Zábava je predsa legitímnou funkciou kníh. Pri debate o knihách ma však veľmi zaujala otázka nahnevaného čitateľa, či možno reklamovať knihu, v ktorej je veľa gramatických kníh. V podstate je to chybný výrobok a jeho uráža, že mu ho ponúkajú ako plnohodnotný produkt. Ostala som zaskočená, lebo som si predstavila veľkú kopu kníh, ktoré spadajú do tejto kategórie. Čitateľov netreba škatuľkovať, ale vydavatelia aj autori by si ich mali vážiť, aby sa nevytvorila kategória čitateľov – nahnevaní.
Margita Bíziková
