Kniha spomienok Güntera Lucksa (spoluautor Harald Stutte) Bol som posledný Hitlerov vojak (preklad Peter Fridner, Ikar 2011) približuje osudy detí a mládeže, ktorých nadšenie pre ,,veľké a neporaziteľné Nemecko“ využili nacisti pre svoje ciele. Autor sprevádza čitateľa vlastnou vojnovou odyseou od januára 1945, keď ako 16-ročný narukoval do ríšskeho výcvikového tábora ozbrojených oddielov Zbraní SS. Krátko pôsobil v rakúsko-českom pohraničí, a hoci išlo o posledné dni vojny, čakali ho ešte tvrdé životné skúšky. Po zranení sa dostal s viacerými spolubojovníkmi do zajatia Červenej armády. Putoval z jedného zajateckého tábora do druhého, až sa po strastiplnej ceste ocitol pri Moskve v Tušine. Lucks vykreslil obraz každodenného života v táboroch očami chlapca – vojaka, ktorý neraz nerozumel súvislostiam a  dôsledkom. Pre jeho príslušnosť k Zbraniam SS musel dlhých päť rokov čakať na prepustenie. Konečne v Tušine sa mu splnil sen a s podlomeným zdravím sa roku 1950 vrátil do Hamburgu. Kniha neospravedlňuje Zbrane SS, len ukazuje, že v ich rovnošatách sa neraz ocitli aj obete – deti, ktoré za to viacnásobne zaplatili – svojím detstvom, smrťou v  bojoch  a dlhým pobytom v  zajateckých táboroch.