Vyhľadávanie
Ulrikka S. Gernes (1965) sa narodila vo Švédsku dánskym rodičom, a tak píše v dánčine. V roku 1984 vydala prvú básnickú zbierku Moth (Mora). Odvtedy vyšlo deväť zbierok poézie a dve knihy pre deti, prispievala do antológií, časopisov, novín a do rádia. V 90. rokoch žila v Hongkongu a ako novinárka na voľnej nohe precestovala takmer celú Áziu. V roku 1998 sa vrátila do Dánska a odvtedy žije v Kodani. V roku 2001 jej vyšla básnická zbierka v anglickom preklade v Kanade, jej básne boli v rôznych antológiách a časopisoch preložené do nemčiny, švédčiny, arabčiny, turečtiny a slovinčiny. Získala niekoľko tvorivých grantov a štipendií, v roku 2003 prestížne trojročné štipendium Dánskeho umeleckého fondu. Vystupovala na mnohých medzinárodných literárnych festivaloch v Kanade, Nemecku, Švédsku, Nórsku, Walese, Slovinsku.
ODMIETAM akceptovať
písmo diktované stĺpom dymu
ktorý presne na sekundu
rozoženieme a napokon uvedieme
ako poznámku pod čiarou teroru
vo veľkom zákone
ktorý nám prisúdil niesť
heslo chvenia
keď nik neverí nášmu alibi
a telo ochabuje
keď ranné brieždenie upratuje
medzi hviezdami
ODTERAZ vždy dám
prednosť chaosu
poletujúcim znetvoreným muškám
uväzneným v zaprášenom stĺpci
slnečného svitu
vždy dám prednosť
kvíliacim ramenám šialenstva
vrážajúcim kliny
do základov dňa
záblesky síry blčia
a rútia sa nadol
v ohnivých kaskádach
rozprsknutých pohľadov
rozum za mnou páli
mosty – len noste polienka
na tú blčiacu hranicu!
vždy sa budem hrať na slepú babu
s tým, čo nikdy nechytím
vždy dám šancu
hanebnej možnosti
ktorá by ma mohla stáť
život či niečo
ešte horšie
jasavo, chaoticky
štveraj sa na nebo
hore po zaprášenom stĺpci
slnečného svitu
SVEDOK
Ako je to s naším tieňom – príde na svet pred nami či až po nás? Je tu pred nami a čaká na nás v pôrodnici? Vykročí nám v ústrety na polceste ako ktosi cudzí, ako priateľ? Je naším údelom vyhľadať ho – tlačivo, presne stanovený termín v úradnej obálke, domovník, čo čaká na prepitné? Splátky s rastúcimi úrokmi? Bez práva vymeniť chybný tovar? Vrátia nám ho ako ponožky z práčovne, ktorým chýba pár? Ostré hrany nažehlených pukov sa na múre týčia ako tieňohra a pripomínajú niekoho iného. Nahradí tieňohra placentu, bude nás i ona sprevádzať, živiť a svedčiť o nás, bude nad nami bdieť a ponesie našu temnú spomienku na nás samých,
v zabúdaní, v noci? Veď i potme býva tieň nepatrne tmavší, nepatrne hlbší ako priepasť, popri ktorej sa kĺže.
Preklad Milan Žitný
