„...dnes sme svedkami celosvetového
poklesu počtu vydaných prekladov
kvalitnej literatúry.“
Prekladatelia sú významné, neviditeľné postavy literatúry a v Európe
ovplyvňujú všetky zložky života. Nezastupiteľnú úlohu prekladu si však
dnes málokto uvedomuje, alebo sa to síce slovne deklaruje, ale prax je iná.
Žijeme v časoch, keď mnohé európske krajiny krátia rozpočty na umenie a kul-
túru, potreba umeleckého prekladu a prekladateľov ako kultúrnych sprostred-
kovateľov však pritom stúpa. S nástupom strojového prekladu navyše nastáva
situácia, ktorá potláča tvorivosť vo všetkých podobách. Z tohto hľadiska je
výnimočne zlý stav na webe a v oblasti podnikateľskej sféry. Prekladateľa tu
už takmer vôbec neberú ako autora prekladu.
Vo svete literárneho sprostredkovania sú hlavnou hybnou silou vydavateľstvá,
keďže rozhodujú, ktorá prekladová literatúra sa dostane na trh.
Funguje tu však aj nevyhnutná potreba vytvárania zisku, a zisk sa ľahšie
získa na prekladoch medzinárodných bestsellerov než vďaka literárnym kleno-
tom, ktoré ocení len limitovaná čitateľská verejnosť. Na medzinárodnej úrovni
z toho vyplýva vznik kultúry best-
sellerov. Jej prvoradým cieľom je
vydávať preklady, a to hlavne kníh
v anglickom jazyku, ktoré sa dobre
predávajú na medzinárodnom trhu.
Hoci vydavatelia vždy dotovali
literárne klenoty z príjmov za best-
sellery – čo nevylučuje možnosť, že
aj bestseller môže byť literárnym klenotom –, dnes sme svedkami celosvetového
poklesu počtu vydaných prekladov kvalitnej literatúry.
Kultúra bestsellerov má zároveň radikálny vplyv aj na prekladateľov umelec-
kej literatúry. Sú totiž nútení dokončiť preklad čo najrýchlejšie, aby vydavateľ
mohol využiť všetky výhody medzinárodnej publicity. Ak navyše prekladajú
z iného jazyka ako z angličtiny, musia sa vyrovnávať s čoraz chudobnejším
výberom literárnych diel.
Vyznie to asi paradoxne, ale vzniká nedostatok prekladateľov umeleckej
literatúry, keďže profesia „starne“. Mladí prekladatelia síce pribúdajú, ale vo
väčšine európskych krajín v nedostatočnom počte na to, aby tento trend zvrátili.
Na príčine je predovšetkým zlá fi nančná a spoločenská situácia prekladateľov.
Ešte horšia je situácia v oblasti odborného prekladu. Tu ľudí už prakticky
„nevidieť“ vôbec. Prestal sa vnímať ich autorský vklad, väčšina nepracuje na
autorské zmluvy, ale vystavuje faktúry, a tým sa sama zbavuje autorskoprávnej
ochrany.
Štatistiky UNESCO, národných knižníc, prekladateľských spoločností a kniž-
ných veľtrhov pritom dokazujú, že umelecký preklad prekvitá. V mnohých
európskych krajinách tvorí tretinu a viac nových publikácií, v polovici krajín je
to viac ako polovica nových publikácií. Ešte väčší podiel má preklad pri malých
jazykoch.
Vzniklo niekoľko štúdií o ekonomickom a spoločenskom postavení preklada-
teľov umeleckej literatúry na národnej úrovni. Jediný výskum na medzinárodnej
úrovni zverejnil CEATL – Európska rada asociácií prekladateľov umeleckej
literatúry – v roku 2008, z ktorého vychádzam aj v tomto článku.
Zo všetkých analýz vyplýva, že situácia prekladateľov umeleckej literatúry
sa od roku 1990 nezlepšila, niekde sa dokonca zhoršila, a to pri rýchlom rozma-
chu knižného trhu. Vo väčšine krajín prekladatelia umeleckej literatúry trpia
nedostatkom a s ťažkosťami si zarábajú na živobytie. Podľa výskumu CEATL
väčšina profesionálnych prekladateľov umeleckej literatúry v Európe žije na
hranici alebo pod hranicou chudoby.
Prekladatelia umeleckej literatúry sú v dôsledku nízkeho príjmu nútení
pracovať rýchlejšie a často preklad „odfl inkať“. Nemajú čas ani peniaze na
nevyhnutný výskum a cestovanie, čo má, pravdaže, vplyv na kvalitu práce.
Už podľa Bernskej konvencie o ochrane literárnych a umeleckých diel z roku
1886 je prekladateľ rovnocenný s autorom. Jeho diela majú byť chránené ako
originálne diela – autorským právom. Má rovnaké právo na zverejnenie svojho
mena a uznanie prekladu ako vlastného diela.
S nadšenými recenziami dobre preložených kníh bez zmienky o prekladate-
ľovi sa, žiaľ, stretávame často. Neviditeľní prekladatelia majú zlú vyjednávaciu
pozíciu a podľa toho sú aj slabo platení. Zlé pracovné podmienky vedú k zlej
kvalite – a k názoru, že neviditeľnosť a zlá pláca sú zrejme oprávnené. Každo-
denná prax ich často tlačí do úlohy
tichého dodávateľa služby, mení ich
na obyčajnú nákladovú položku pri
výrobe kníh či inom využití.
Z tohto pohľadu je zvlášť dôležitá
literárna kritika a kritika prekla-
du. Žiaľ, seriózne podložená kriti-
ka prekladu je skôr zriedkavosťou.
Vedú sa dlhé úvahy o knihe – meno prekladateľa sa však nespomenie. Rozvoj
fundovanej kritiky prekladu určite prospeje aj kultúre prekladu.
Zviditeľnenie prekladateľov je mimoriadne dôležité, priam nevyhnutné.
Prekladateľ má právo na uverejnenie svojho mena. V knihe môže byť umiest-
nené aj priamo na obálke. Priekopnícki vydavatelia začali uverejňovať stručný
profi l prekladateľa vedľa informácie o autorovi. Využívajú to už v mnohých
krajinách, lebo niektorí vydavatelia si uvedomili, že dobrý prekladateľ môže
slúžiť ako značka kvality knihy.
Chýbajúce meno prekladateľa pri tituloch v knižničných katalógoch či v pro-
pagačných materiáloch kníhkupectiev spôsobuje roztrpčenie, väčšinou však
ide o ignorantstvo a nie o úmysel.
Postavenie prekladateľov a ich situácia na Slovensku je naozaj zložitá a za
posledných dvadsať rokov sa v mnohých ohľadoch zhoršila. Namiesto prekladania
a vzdelávania sa musíme študovať daňové zákony, zákonník práce, autorský zákon
a podobne. Preto spájame sily doma aj naprieč Európou. Zaujímavé možno je, že
iniciatíva vychádza od umeleckých prekladateľov, a to platí pre celú Európu, lenže
umeleckým prekladom sa nedá uživiť, a pritom je to taká krásna a povznášajúca
práca. Asi sa nechceme vzdať ideálov. Navyše, súčasťou umeleckého prekladu je
aj ten odborný, veď popasovať sa s odbornou terminológiou musíte aj napríklad
v románoch Danielle Steelovej.
Optimizmus nám dodáva nadšenie mladých prekladateľov, hádam ich nako-
niec nebude tak málo a prevezmú štafetu, aby ďalej rozvíjali slovenský jazyk
a kultúru.
