Vyhľadávanie
V juhofrancúzskom mestečku Arles sa v rámci výročného zasadnutia francúzskeho Združenia prekladateľov umeleckej literatúry (konalo sa v dňoch 9.-11.novembra) stretli aj predstavitelia Siete európskych centier umeleckého prekladu (RECIT), ktorej plným členom je aj Slovensko ako jediná krajina zo strednej a východnej Európy. Súčasťou bohatého programu, venovaného okrem iného analýzam prekladov Collete a Kafku a jazykovým ateliérom, bol aj okrúhly stôl na tému Európska literatúra a prekladateľské centrá a ďalšie podujatie venované aktuálnym otázkam spoločenského a sociálneho postavenia prekladateľa umeleckej literatúry. Slovenskými účastníkmi boli riaditeľ Literárneho informačného centra Ján Vilikovský, ktorý je zástupcom generálneho tajomníka RECIT, a vedúci Slovenského centra umeleckého prekladu Igor Navrátil, ktorý bol jedným z účastníkov panelovej diskusie za okrúhlym stolom. Informácie o podujatí nám poskytol riaditeľ LIC Ján Vilikovský.
* * *
o Ako by ste charakterizovali stretnutie zástupcov európskych prekladateľských centier v Arles?
- Predovšetkým ako snahu riešiť situáciu, ktorá súvisí s tendenciami Bruselu obmedzovať finančnú podporu jednotlivých národných centier, čo by malo negatívne dôsledky aj na rozvoj umeleckého prekladu. O nebezpečenstve zníženia podpory z fondov Európskej únie sa hovorilo už na septembrovom stretnutí predstaviteľov RECIT v belgickom Seneffe, na ktorom sa zo Slovenska zúčastnil Igor Navrátil. Jedným z jeho výsledkov tohoto zasadnutia bolo aj prijatie vyhlásenia,
poukazujúceho na všetky negatívne dôsledky, ktoré by mal takýto postoj EÚ na celú "kultúrnu dimenziu" vzťahov medzi európskymi krajinami. Aj keď nás sa tohoročné krátenie prostriedkov bezprostredne nedotklo, pretože podpora je predbežne určená len členským krajinám EÚ, do budúcnosti má aj pre nás veľký význam. V rámci kultúrnych projektov pre asociované krajiny sa totiž otvára aj pre nás možnosť uchádzať sa o podporu prekladateľských aktivít. V diskusii vynikla významná úloha, ktorú prekladateľské centrá zohrávajú pri výmene literárnych hodnôt medzi jednotlivými krajinami.
o Na stretnutí sa hovorilo aj o otázkach spoločenského a sociálneho postavenia prekladateľov umeleckej literatúry.
- Bola to druhá ťažisková téma rokovaní. V prvom rade sa jej venovala panelová diskusia na tému Prekladatelia v 21. storočí. Konštatovalo sa, že v mnohých európskych krajinách nie sú právne ani legislatívne riešené otázky sociálneho a dôchodkoveho zabezpečenia prekladateľov. Vieme, že táto otázka je veľmi aktuálna aj na Slovensku, kde prekladateľ "na voľnej nohe" je zaradený do kategórie podnikateľov, alebo, v horšom prípade, medzi dlhodobo nezamestnaných. Nie náhodou sa vo Francúzsku práve týmto otázkam venuje intenzívna pozornosť. Ďalším dôležitým bodom bola aj iniciatíva švajčiarskej nadácie Ch.L. Mayora nazvaná Preklad a prekladatelia zoči-voči globalizácii, ktorá sa usiluje zhromaždiť na čo najširšom základe poznatky jednotlivých osobností. Členské organizácie RECIT sa rozhodli, že sa pridajú k tejto iniciatíve a pomôžu zhromaždiť príslušné poznatky. Slovenské centrum umeleckého prekladu chce s pomocou našich prekladateľských organizácii v najbližšom čase rozoslať otazník, v ktorom sa budú môcť prekladatelia vyjadriť k týmto aktuálnym otázkam. Bude to prospešné aj preto, že sa tak na medzinárodnom poli prejavia názory našich kultúrnych tvorcov, čím sa odstráni potenciálna hrozba "europocentrickosti". Je dôležité, aby sa vo svete presadzovali aj hlasy príslušníkov menej rozšírených jazykov, ktoré tak môžu tvoriť protiváhu kultúram tzv. veľkých národov.
