Vyhľadávanie
„Univerzitka“ opäť otvorená!
Brány Univerzitnej knižnice v Bratislave sa zatvorili 17. apríla 2003, aby po dvojročnej generálnej rekonštrukcii jej jednotlivých budov privítala svojich prvých návštevníkov. Všetci, ktorým osud „univerzitky“ nebol ľahostajný a museli začas zvoliť iné knižnice, sa počas rekonštrukčných prác živo zaujímali o ich postup. S optimizmom prijali fakt, keď sa nedávno spod ochranných sietí „vynorila“ obnovená fasáda palácov na Michalskej a Ventúrskej ulici, alebo keď „ožili“ niektorými pracoviskami klarisky (Informačné strediská UNESCO, NATO). Konečne: deň D sa stal dlho očakávanou skutočnosťou a 19. apríla 2005 opäť Univerzitná knižnica v Bratislave otvorí svoje brány čitateľom.
Čo tento krok v praxi znamená? Na čo sa musí čitateľ v nových podmienkach pripraviť a pod.? Na to som sa opýtala riaditeľa úseku knižničných činností Univerzitnej knižnice v Bratislave PhDr. Dušana Lechnera.
* Iste ste si vydýchli. Podarilo sa všetko dokončiť, alebo ešte pokračujete v rekonštrukčných prácach?
- Vydýchli sme si zhlboka, ale súčasne sme sa museli dvakrát nadýchnuť. Ostalo nám totiž ešte dokončiť tretiu stavbu. To znamená rekonštruovať Lisztov pavilón a záhradu a najmä postaviť nové sklady. Mnohí boli svedkom búrania tých zo 60. rokov minulého storočia a pýtali sa sami seba a potom aj nás, prečo búrame „dobré“ sklady. Hoci sa priamo nepýtate na sklady, myslím, že treba povedať o tomto zámere. Staré sklady mali nízku nosnosť a nedala sa v nich využiť moderná technológia. Nová stavba je koncipovaná v zmenenej statike a mala by zvýšiť svoju kapacitu o asi 150 percent. Predstavte si že, do areálu knižnice dostaneme prevažnú väčšinu fondu, čím sa, samozrejme, zlepší aj obsluha našich čitateľov. Zvýši sa tým úroveň našich knižnično-informačných služieb.
* V čom sú podstatné rozdiely medzi starou a novou „univerzitkou“?
- Presne vo význame slov „starý“ a „nový“. Dnešná univerzitka je úplne iná. Mnohých prekvapí aj zaskočí. Už dnes sa stretávam s veľmi širokým spektrom kritiky: od vivat až po ubi. Je to normálne aj keď nepríjemné. Neprichodí mi veci hodnotiť. Ale nová knižnica je ozaj zmenená, plná stavebných aj knihovníckych zmien. Viem, že niektoré obmedzujúce opatrenia vzbudia nevôľu a u mnohých i hnev. Ale chceme sa správať štandardne. Dáme nášmu čitateľovi všetky možnosti na prácu, viac priestoru, technickej aj informačnej podpory. Začíname pracovať v dvoch budovách, síce susedných, ale predsa len ,,cez ulicu“. Koncepčne to je delené na pracovisko Klariská, kde budú špecializované študovne OSN, NATO, Hudobný kabinet, pracovisko pre prácu s dokumentmi po rok asi 1850, s archívnymi exemplármi kníh a ostatnými ochraňovanými dokumentmi. Tu má miesto aj generálny katalóg, ktorý pripravujeme na digitalizáciu. Spomínam to preto, že čitateľ bude musieť ísť za dokumentom. V priestore Michalská - Ventúrska sa budú poskytovať všetky ostatné štandardné služby. Novotou je väčší voľný výber kníh i periodík na prezenčné štúdium a voľný výber kníh z posledných piatich rokov na absenčné požičiavanie. Taktická úloha spočíva v rozšírení objemu tohto fondu smerom dozadu tak, aby bol voľne prístupný prírastok asi od roku 1995. Myslím, že to privítajú všetci návštevníci
* Z čoho máte osobne najväčšiu radosť?
- Predovšetkým z toho, že som bol pri tvorbe dačoho unikátneho. Nech už budú reakcie akékoľvek, Bratislava má reprezentatívnu knižnicu, moderný kultúrny stánok. Keď sa v zhone zastavím, som rád, že som bol spolupracovníkom na tomto projekte pre mojich spoluobčanov. Teším sa z knižnice pre budúcu radosť iných. Stavbári odídu a z nás sa stávajú opäť knihovníci, ktorí si vytvorili priestor na prácu s čitateľom. Práve jemu sme dali viac zo seba, ako sa očakávalo. Mám radosť z toho, že moji spolupracovníci prostredníctvom tvorby nového pocítili dejinnú a kultúrnu úlohu knižnice ako službu používateľovi. Všetci však s napätím očakávame, ako to bude, no pritom si odnášame nezabudnuteľnú skúsenosť. Verím, že je to skúsenosť, ktorá sa využije aj v budúcnosti. A tu je moja radosť číslo dve. Presvedčila ma práca kolegov, že sú kvalifikovaní a profesionálni.
* Čo sa nepodarilo uskutočniť podľa vašich predstáv?
- Práca v riadiacom aparáte takej veľkej knižnice je politika kompromisu. A to platí aj o tejto otázke. Mnohé veci som ťažko pregĺgal. Myslel som, že môj názor je jedine dobrý, ale kdeže. Čas ukázal, že to, čo by som chcel mať podľa mojich predstáv, by zrejme nebolo to najoptimálnejšie. Preto sa ťažko odpovedá na danú otázku. Ale predsa. Najviac ma mrzí, že sa nepodarí vybudovať sklad kníh väčších parametrov. Hlavný problém je v názore archeológov, ktorí podľa mňa preceňujú nález v Lisztovej záhrade. Museli sme ho obísť a prišli sme o mnoho cenných metrov pre budovaný nový sklad. Určite, mnohých som pobúril, že som vôbec rozmýšľal o možnosti nezachovať archeologický nález. Cítim sa historikom a viem, že dejiny si treba uchovať aj v hmotnej podobe. Súčasne viem, že dejiny nemožno len konzervovať, ale rozvíjať. Treba zvážiť, čo je priorita v konkrétnom prípade. Som vnútorne presvedčený, že pre minulosť aj pre budúcnosť by bolo lepšie, aby „univerzitka“ mala veľké skladovacie možnosti. Nepodceňujem názor iných, možno majú aj pravdu. Ale odpovedám na to, čo ste sa pýtali.
* Aká vlastne je teraz knižnica a na čo všetko sa musí čitateľ pripraviť?
- Predovšetkým iná. Už vyššie som to spomenul: neotvára brány stará obnovená knižnica, ale úplne iný prvok mesta. Nedávno som priestormi sprevádzal významného pracovníka slovenskej kultúry, navyše mnohoročného čitateľa, súčasne aj osobného priateľa. Ten mi po pár krokoch povedal: Vy ste našej generácii ukradli intelektuálnu mladosť, na takúto knižnicu si nikto nepamätá! Dal som mu sčasti za pravdu, ale vybudovali sme dačo nové, verím, že lepšie. Samozrejme, nová knižnice musí vnútorne vyrásť, aj keď má dobrý fundament. Chcem upozorniť, že aj pre pracovníkov knižnice otvárame novú knižnicu. Musíme si na seba zvyknúť - knižnica na knihovníkov i čitateľov. Všetko sme ale pripravili tak, aby sme si zvykli rýchlo a s čo najmenšími problémami. Rátame s tým, že nedostatky sa ukážu, ale s mojimi kolegami sme pripravení ich rýchlo a účinne riešiť. Verím, že budeme miestom, kam budú ľudia radi chodiť.
* Aké sú perspektívne zámery?
– Základný taktický cieľ je: zabehnúť novú knižnicu. Druhým zámerom, už pomaly realizovaným, je dokončenie tretej etapy rozsiahlej prestavby – vybudovanie nových skladov. Na to nadväzuje stiahnutie kníh z dislokovaných priestorov, ide asi o 25 tisíc metrov regálových políc. Až potom si môžeme vytýčiť ďalšie plány.
Za rozhovor ďakuje Lýdia Čelková
