Vyhľadávanie
Siedmy zväzok (prvá časť) Prameňov k dejinám Slovenska a Slovákov, profilovej edície Literárneho informačného centra, s názvom Turci v Uhorsku sme uviedli v Klube spisovateľov za prítomnosti celého autorského kolektívu.
Tlačová beseda sa konala 11. januára 2006. V úvode riaditeľ LIC Alexander Halvoník zrekapituloval doterajšie zväzky edície – od roku 1998 zo zamýšľaných štrnástich zväzkov vyšlo sedem (prvých sedem chronologicky, pričom završujúci zväzok Novembrová revolúcia a československý rozchod/Od Česko-slovenskej federácie k samostatnej demokratickej slovenskej štátnosti vyšiel skôr).
Historik a popularizátor dejín PhDr. Pavel Dvořák stojí pri vydaní každého zväzku ako editor. O tom, čím je pre neho práca na tomto projekte, nám na tlačovej besede povedal: „Rozdiel je od zväzku k zväzku, lebo napríklad dostupné pramenné materiály z najstarších čias sme v prvých zväzkoch využili všetky, no od čias Žigmunda Luxemburského sa zachovalo 60 tisíc listín a z nich už musíme robiť do knižnej publikácie výber. Každé nasledujúce obdobie sa ukazuje ako náročnejšie, práve pre nutnosť selekcie materiálov. V siedmom zväzku sme vstúpili do novoveku, a to znamená nielen obrovské množstvo materiálov, ale aj nesmierne rozkošatenú problematiku. Vedúci autorského kolektívu PhDr. Viliam Čičaj, CSc., veľmi umne rozdelil toto dejinné obdobie.“
Kniha Turci v Uhorsku (prvá časť) dokumentuje 16. storočie – počiatok novoveku, jedno z najturbulentnejších období v dejinách Slovenska, Uhorska i celej Európy. Spoločnosť prešla za storočie obrovskými zmenami. Slovensko sa dostalo do susedstva Osmanskej ríše a stalo sa politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom Uhorska. Je to čas, keď sa rozpadol stredoveký univerzalistický obraz sveta. Začína dominovať individualita človeka so všetkými jeho prednosťami a slabosťami. Človek poznáva prírodu, spoločnosť, vesmír, nabúrajú sa predstavy jednotného kresťanstva... Tento čas charakterizovali prehrané bitky a striedanie kráľov, veľké a malé boje o moc a vplyv v krajine.
Jej plastický obraz nám dotvárajú dobové materiály, pramenné zdroje poznania minulosti. Väčšina z nich bola dosiaľ prístupná len v archívoch, neraz v latinskom, maďarskom a nemeckom jazyku.
Výber a spracovanie z veľkého rozsahu pramenného materiálu pripravil kolektív historikov pod vedením PhDr. Viliama Čičaja, CSc.:
PhDr. Michal Bada, Mgr. Michal Duchoň, PhDr. Eva Frimmová, CSc., PhDr. Igor Graus, PhDr. Miroslav Kamenický, CSc., Prof. PhDr. Mária Kohútová, CSc., Mgr. Maroš Mačuha, PhDr. Ivan Mrva, CSc., PhDr. Jana Skladaná, CSc., a PhDr. Blanka Szeghyová, PhD.
Pramenné materiály sú v publikácii zoradené tematicky. Každú kapitolu pramenných materiálov uvádza predslov jednotlivých autorov, špecialistov na určité oblasti stredovekej histórie.
I. Konflikt dvoch svetov. Po bitke pri Moháči v r. 1526 sa Uhorsko a celá stredná Európa dostáva do susedstva Osmanskej ríše, krajiny inej kultúry a náboženstva, ktorá zasahovala aj do vojenského a politického vývoja udalostí;
II. Konflikt dvoch vierovyznaní. V bitke pri Moháči zahynula aj väčšina cirkevnej hierarchie; z Nemecka prichádzajú vzdelanci a myšlienky reformácie Martina Luthera; reformácia zdôraznila úlohu jednotlivca; realizovala sa sekularizácia cirkevných majetkov; rozvíja sa sektárstvo; konflikty napokon vedú ku konsolidácii;
III. Svet hospodárstva. I keď v majetkových vzťahoch naďalej dominuje feudálne vlastníctvo pôdy a poddaných, najmä s príchodom utečencov sa mení nádnostný a hospodársky obraz krajiny; nová šľachta prideľuje i konfiškuje majetky za zásluhy v bojoch, a s tým súvisí aj mocenský vplyv nových rodov, ktoré začínajú aktívne podnikať, prichádzajú daňové reformy;
IV. Svet každodenností. So zmenami vo vzdelanosti prichádzajú i povinné prísahy, napr. demonštrácie bezúhonnosti a oddanosti zamestnávateľovi; množia sa písomné nariadenia, testamenty, rozvíja sa korešpondencia. Človek žije nielen prácou, ale i zábavou, stále, aj napriek racionalizmu humanistickej a renesančnej vedy je obklopený čarami a poverami.
Ľubica Suballyová
