V utorok 29. 1. 2008 sme v Klube spisovateľov uviedli výsledky výskumu súčasného stavu a úrovne čítania v SR, tentoraz medzi stredoškolákmi.

Zástupcov médií informovali: autor záverečnej správy Peter Valček, riaditeľ Kultúrneho observatória NOC Ľudovít Šrámek, Ľubor Hallon a riaditeľ LIC Alexander Halvoník.

Výskum realizuje Literárne informačné centrum spolu s Kultúrnym observatóriom Národného osvetového centra už piaty rok tak, aby bol metodicky kompatibilný v jednotlivých rokoch, cyklicky sa opakujúcim zameraním na skupiny dospelej populácie, populácie desaťročných a stredoškolákov, vždy v sociologicky validnej vzorke respondentov.

V máji 2007 sa uskutočnil zber dát dotazníkovou metódou na 18 stredných školách všetkých typov s primeraným regionálnym umiestnením tak, aby zvolená vzorka 1 201 stredoškolákov mala reprezentatívnu demografickú štruktúru. Zber dát sme uskutočnili v Košiciach, v Kežmarku a okolí, v Žiline, v Čadci a okolí, v Dunajskej Strede a v Šamoríne, v okolí Skalice a na bratislavských stredných školách.

Autor záverečnej správy Peter Valček uviedol výber zistení z výskumu v rôznych koreláciách:

Predovšetkým je to zistenie, že extenzívnych, každodenných čitateľov beletrie je v stredoškolskej populácii menej ako v dospelej populácii. V priemere 6,8% – podľa typu školy však percentá klesajú alebo narastajú (učňovské školy 3,8%, učilištia s maturitou 4,9%, stredné odborné školy 7,1%, gymnáziá 7,8%).

V dospelej populácii sa tento údaj v uplynulých rokoch pohyboval okolo 9%.

Nižšie zastúpenie extenzívnych čitateľov beletrie je v stredoškolskej generácii zrejme prirodzenou súčasťou životného štýlu (napríklad v dennom režime viac športu či spoločenských aktivít, ako sú diskotéky, koncerty, rôzne párty, tematické pop-festivaly a podobne).

Len 9% z tých, ktorí uviedli, že čítajú beletriu denne alebo takmer denne, vôbec nevyužíva internet ako vzdelávacie médium. Naopak, až 70,5% z nich ho takto využíva aspoň raz do týždňa (z toho 33,3% denne).

Pritom až 50,6% extenzívnych čitateľov beletrie vôbec nehrá počítačové hry; 31,2% z nich takto internet využíva aspoň raz do týždňa (z toho len 9% denne).

Pri nečítajúcich krásnu literatúru sú rozdiely medzi oboma typmi užívateľov internetu menej nápadné – v porovnaní s extenzívnymi čitateľmi v rozsahu od 3% do 10% podľa jednotlivých ukazovateľov. Extenzívnych čitateľov beletrie možno teda v porovnaní s nečítajúcimi krásnu literatúru považovať za kultivovanejších a výrazne pragmaticky orientovaných užívateľov internetu.

Len 12,7% extenzívnych čitateľov beletrie sleduje literárne dianie aj na internete (nečítajúci takmer vôbec – 0,8%). Zatiaľ sa teda nepotvrdzuje dávnejšia predstava, že aj čítanie krásnej literatúry sa postupne zásadným spôsobom presunie do elektronickej plazmy počítačových monitorov.

Pravidelnými čitateľmi slovenskej literatúry je napríklad 1,9% žiakov stredných odborných škôl, ale len 1,1% gymnazistov (čo je trochu neočakávané zistenie). Medzi učňami niet nijakých pravidelných čitateľov slovenskej beletrie, na učilištiach s maturitou je len 0,4% pravidelných čitateľov slovenskej literatúry.

Zaujímavé rozdiely sú v hodnotení slovenskej literatúry tými, ktorí ju aspoň občas čítajú. Na tézu slovenská literatúra mierne zaostáva za svetovou literatúrou odpovedali respondenti jednoznačne kladne (v poradí podľa typu školy: učilište, učilište s maturitou, odborná škola, gymnázium) v takomto zastúpení: 12,5%, 30,5%, 30,7%, 40,3%. Na tézu slovenská literatúra sa vyrovná svetovej literatúre: v nasledujúcom zastúpení: 62,5%, 51,2%, 40,7%, 34,1%, Vzťah gymnazistov k pôvodnej slovenskej literatúre je teda – prekvapujúco – viac skeptický ako na iných typoch škôl.

Medzi nečítajúcimi krásnu literatúru je 44,3% chlapcov a 22,2% dievčat – podobný, ale opačný, je pomer medzi extenzívne, denne čítajúcimi chlapcami a dievčatami (8,6% dievčat, 4,6% chlapcov).

Ani dievčatá nepatria k vášnivým čitateľkám pôvodnej slovenskej beletrie, ale výrazne prevyšujú chlapcov v jej občasnom čítaní (dievčatá 49,5%, chlapci 27,4%). Výrazne menej dievčat ako chlapcov je v ukazovateľoch – nikdy som nečítala / nečítal (dievčatá 21,4%, chlapci 33,2%) a skúsila / skúsil som ju čítať, ale nepáčila sa mi (dievčatá 27,4%, chlapci 38,6%).

Ani dievčatá nepatria k vášnivým čitateľkám pôvodnej slovenskej beletrie, ale výrazne prevyšujú chlapcov v jej občasnom čítaní. Výrazne menej dievčat ako chlapcov je potom v prvých dvoch ukazovateľoch grafu (nikdy som nečítal/nečítala a skúsil/skúsila som ju čítať, ale nepáčila sa mi).

•       •      •

V dospelej populácii takmer 18% tých, ktorí nemajú vôbec záujem o beletriu, aktívne číta odbornú literatúru aspoň raz v týždni. Aj medzi stredoškolskou mládežou je silná skupina, ktorá síce nereflektuje na krásnu literatúru, ale pritom extenzívne číta odbornú literatúru – taktiež približne 18%.

Len 9,2% z tých stredoškolákov, ktorí uviedli, že čítajú odbornú literatúru denne alebo takmer denne, vôbec nevyužíva internet ako vzdelávacie médium. Naopak, až 80% z nich ho takto využíva aspoň raz do týždňa (z toho 37% denne).

46,9% extenzívnych čitateľov odbornej literatúry vôbec nehrá počítačové hry; 29,7% z nich takto internet využíva aspoň raz do týždňa (z toho len 7,8% denne).

V čítaní odbornej literatúry – na rozdiel od beletrie – jednoznačne dominujú žiaci gymnázií – extenzívnych čitateľov odbornej literatúry je tu 7,5% (učňovské školy 3,7%, učilištia s maturitou 3,1%, stredné odborné školy 5,1%). Priaznivý údaj pre gymnázia potvrdzuje aj zistenie, že na gymnáziách je v porovnaní s ostatnými typmi škôl najmenej – 12,1% – nečítajúcich odbornú literatúru. Najviac – 31,6% – na učilištiach s maturitou.

Medzi najsilnejšie motívy na čítanie odbornej literatúry patrí: 1. úsilie zdokonaliť sa v určitom odbore; 2. koníčky a osobný investigatívny záujem o určitý odbor; 3. nevyhnutnosť daná štúdiom; 4. prirodzene sa všeobecne vzdelávať.

Priemerne – v celej vzorke – je najvyšší záujem: 1. o šport; 2. o partnerské vzťahy; 3. zdravovedu a starostlivosť o telo; 4. o históriu a dejiny; 5. o sexuológiu a erotiku; 6. o prírodu; 7. o automobilizmus.

Najmenej vyhľadávanými témami odbornej literatúry sú medzi stredoškolákmi: šitie, pletenie háčkovanie, politika a výchova detí.

Chlapci dominujú v záujme o politiku, automobilizmus a najvýraznejšie v záujme o šport. Dievčatá dominujú v záujme o zdravovedu a starostlivosť o telo, psychológiu a rozvoj osobnosti, výchovu detí (a to veľmi výrazne, aj keď na druhej strane pomerne nízkym percentom necelých 15%), ďalej v záujme o partnerské vzťahy a o kuchárske knihy.

Na realizácii výskumu Čítanie 2007 sa podieľali pracovníci Kultúrneho observatória Národného osvetového centra: PhDr. Ľudovít Šrámek, CSc, riaditeľ; PhDr. Ľubor Hallon, CSc., a Ing. Ivo Šimunek. Autorom záverečnej správy je Peter Valček, PhD.

 

 

Knižné vydanie výskumnej správy Čítanie 2007

vydalo Literárne informačné centrum

a na vyžiadanie ho môžeme poskytnúť záujemcom o túto tému.

 

(suba)

FOTO: Ľubica Suballyová