Jún je už tradične mesiacom odovzdávania výročných literárnych cien a prémií. Literárny fond oceňuje tradične spisovateľov a vydavateľov oceňuje v bratislavskom Klube spisovateľov, priznajme, už trochu ošumelom, bez okázalostí v príjemnej neformálnej atmosfére. Nebolo nijakým problémom prerušiť program a dať priestor na poďakovanie a rozlúčenie sa s laureátom hlavnej ceny, ktorý odchádzal uprostred odovzdávania a publikom ho vyprevadilo dlhotrvajúcim potleskom. Na druhý deň odovzdávala svoje ceny Asociácia Organizácií spisovateľov Slovenska. V reprezentačných priestoroch Zichyho paláca so živou hudbou, krásnymi cenami a kvetmi. Škoda len, že jeden z mimobratislavských ocenených básnikov sa vracal domov bez svojej ceny. Organizátori vedeli, o koľkej mu odchádza vlak domov, ale nenašli dosť vôle zmeniť scenár. Slová z úvodného príhovoru o mieste spisovateľov v spoločnosti vyvolali otázku: Ako chcú spisovatelia posilniť úctu spoločnosti k ich práci, keď nemajú pochopenie a úctu medzi sebou?

Margita Bíziková