Pred niekoľkými rokmi sa mi do rúk dostal po nemecky napísaný text od neznámeho autora. Čas plynul a ja som naň dávno zabudol. Až neskôr som našiel zopár útržkov, starostlivo uschovaných v zákutiach pamäti, a celkom nedávno mi napadlo, že sa ten refrénovito vystavaný, poetický text pokúsim zrekonštruovať. Pravda, s rizikom, že sa tu a tam dopustím nepresností či prinajmenšom skreslení. Lákala a znepokojovala ma totiž jeho aktuálnosť, nadčasovosť, univerzálnosť, teda prednosti, aké by mali zdobiť každé umelecké dielo, ktoré pomeriavame najprísnejšími kritériami. Tých pár riadkov zreteľne hovorí o základnej ľudskej situácii kdekoľvek na svete. Preto bez záruky a úvodzoviek ponúkam tento spôsob rekonštrukcie: Predstavte si, že nastanú časy, keď jeden bude hovoriť za všetkých, lebo všetkým odňali vlastnú reč, predstavte si, že nastanú časy, keď všetci budú robiť to, čo robia všetci, lebo jeden povie všetkým, čo všetko treba urobiť, predstavte si, že nastanú časy, keď tu znovu budú tí, ktorých sme si tu už nevedeli predstaviť, predstavte si, že nastanú časy, keď opäť začne to, čo už raz zapríčinilo koniec mnohých i mnohého, predstavte si, že nastanú časy, keď mnohí zase budú takí, akí nikdy predtým byť nechceli, a napriek tomu vždy takí boli, ale už sa to neodvážili, alebo ešte neodvážili povedať, už teraz sú dni, keď si to vôbec nemusíte predstavovať.

                                                Marián Hatala