V Nemecku nedávno klasifikovali nový typ moderného človeka. Simultant - tak ho vedci nazvali – súčasne robí všetko možné alebo vykonáva jednu prácu a pri nej už myslí na ďalšiu. Typickí simultanti naraz telefonujú a šoférujú, behajú a pri tom sa učia slovíčka, surfujú na internete a zároveň kŕmia malé deti. Spomínam si na známu, ktorá sa dívala na televíziu, na kolenách mala otvorenú knihu a podchvíľou si z nej niečo prečítala, popritom plietla dlhý šál na dlhú zimu a zhovárala sa s manželom o rodinných záležitostiach. Upodozrieval som ju, že všetko sa jej medzi ihlicami len poplietlo. Že z filmu si nezapamätala jedinú sekvenciu, z knihy ani slovo, že upletený šál nestál za veľa a rozhovor s manželom bude treba časom zopakovať. Dnes viem, že som sa mýlil, veď títo ľudia sú zväčša úspešní, aspoň podľa dobových kritérií. Je mi jasné, že som na ťahu. Musím naraz prekladať, písať básne, poviedky, recenzie i referát na konferenciu. A čítať viacero kníh súčasne! Čo na tom, že budem odbiehať a jednostaj pribiehať, pôjde stále o pohyb na tom istom území, v literatúre, doma. Treba len zabudnúť na poveru, že starého psa novým kúskom nenaučíš ... S tou známou sa totiž dodnes dá hovoriť o kinematografii, literatúre, v zime je vždy teplo a vkusne oblečená a manželstvo má priam ideálne!

Marián Hatala