Pre literatúru býva leto uhorkovou sezónou. Turistickým sprievodcom dovolenkujúcej väčšiny sú skôr bohato ilustrované periodiká a knižný brak. Slovesné umenie z vyšších poschodí – povedané módne - nie je veľmi vyhľadávanou destináciou. A predsa k nám poza chrbát médií občas prenikne chýr o udalosti, ktorá významom a rozsahom prekračuje akékoľvek geografické, jazykové a žánrové hranice. Slovenská poézia a próza uprostred leta účinkovala v Brne - ako hosť festivalu Měsíc autorského čtení. V Divadle v 7 a půl, teda v niekdajšom Kabinete múz Hadivadla, sa predstavilo 31 autoriek a autorov, naprieč generačnej príslušnosti, odlišným poetikám či noetikám. Ak píšem, že slovenská literatúra „účinkovala“, myslím to doslova. Ona totiž - súdiac podľa odozvy - zaujala. Bola ešte trochu blízka a súčasne už vzdialená, dostatočne zrozumiteľná i mierne exotická. Jej úspech možno súvisí aj s tým, že sa ocitla v hustejšom kultúrnom prostredí. V meste, v ktorom je väčšina kníhkupectiev otvorená aj v nedeľu, keďže aj v nedeľu do nich chodia ľudia. Nedávno v centre Bratislavy v priebehu jediného týždňa zanikli dve predajne kníh. Nahradili ich drahé sklo a bielizeň z druhej ruky. Aj takto možno ustupovať pred masovou trivializáciou. Aj takto sa možno klaňať napríklad kravám, čo v lete vtrhli do nášho hlavného mestečka.

                                          Marián Hatala