Voľby sú pred dverami a málokto sa správa štandardne. Voliči sa okúňajú, lebo sa opäť nechcú dať dobehnúť, vyhecovaní volební šéfovia na počkanie premieňajú vodu na víno a víno na krv, volební čakatelia neraz prichytení pri kupčení v chráme flagrantne dokazujú, že bez nich je vykúpenie nemožné. A slovenskí biskupi píšu spoluvoličom pastiersky list a vyzývajú voliť rodinu a s ňou spojené hodnoty, aké mohla vymyslieť len strana, ktorú majú na mysli. Pred voľbami je dobrý akýkoľvek huriavk, ale nie je zlé ani mriavčanie a už vôbec neuškodí šľahanie holým prútom po prúde, čo sa aj tak rinie po svojom. Obdiv si však zaslúži fakt, že ani zlatoústym politikom ani osvieteným biskupom nezostávajú slová na pomenovanie vecí, ktoré sú pred vecami a určujú ich obsah. Reformy, prosperita, znalostná ekonomika, rodina, práva občana a iné najfrekventovanejšie slová zo slovníka predvolebnej rétoriky predsa dostanú zmysel len vtedy, ak budú smerovať ku kultúre spoločnosti i jednotlivca a nie živoriť v bahne, na ktoré si naše zmysly privykli. Rovná daň bude rovnejšia, ak si občan bude mať za čo kúpiť knihu, ktorá ho ubezpečí v pocite, že ide predovšetkým oňho, ak spisovateľ bude mať dôvod napísať takú knihu a neumrieť od hladu bez toho, aby prosil o almužnu u masových ohlupovačov, ktorým okrem zisku nič nie je sväté. Nuž, keď už voliť, tak takých, čo okrem vidín blahobytu myslia aj na knihu. Koľko je takých? Nie veľa, ale práve preto sú hodnovernejší.