Vyhľadávanie
Jednou z čŕt našej národnej povahy je oslavovať úspech ešte predtým, než by mohol nastať. Ak nenastane, máme okamžite naporúdzi tucty výhovoriek a odvolávame sa na objektívne príčiny. Napríklad že nám neprialo šťastie. Nájdu sa však i originálne názory: Jeden z obrancov slovenského reprezentačného hokejového mužstva komentoval neúspech nášho mužstva na nedávnom svetovom šampionáte aj takto: „Viac sme sledovali puk a menej pohyb hráčov.“ Spozornel som. Nikdy mi nenapadlo, že tieto činnosti možno od seba oddeliť čo len na chvíľu. Ale čo už, keď na našich ľadových plochách lieta oveľa menej rýchlych pukov i bystronohých protihráčov?! Výhoda domáceho prostredia, jeho mäkkých podmienok zjavne platí aj v literatúre. V nej sú mnohí z nás majstri, čo na tom, že v Hodoníne tobôž v Kittsee o nás nikdy nechyrovali! Žijeme v krajinke s maličkým knižným trhom, s chabou štátnou podporou pôvodnej umeleckej tvorby, s jej stále nedostatočnou prezentáciou v zahraničí, s postupujúcou mojsejizáciou vkusu i verejného života. O tradičných „kamarádšoftoch“, mediálnych bratstvách či recenziách na objednávku ani nehovoriac. Publikum teda máme zväčša domáce, a čoraz menšie, ale je naše! A u nás taká obyčaj, že každý sleduje vlastný puk a vlastný pohyb. Prináša to síce malé výhry, ale akú veľkú radosť!
Marián Hatala
