Pozvanie na kávu od synovho kamaráta má prekvapilo. Dvadsaťročný fešák ma na kávu pozval naposledy pred 25 rokmi. Vysvetlenie však bolo jednoduché. Chcel poradiť, čo si má prečítať zo súčasnej slovenskej literatúry. Povedal, že v čítaní dobieha zameškané zo strednej školy. Vo svetovke nemá problém orientovať sa, ale svoju prázdninovú kúpu piatich slovenských kníh ,,naslepo“ pokladal za zlú investíciu. Nie je jediným vysokoškolákom, ktorý si dopĺňa čitateľské dlhy. Podstatne viac je však tých, ktorí nemajú pocit, že nečítaním o čosi prišli. Nie je to však len ich chyba. Väčšina prváčikov sa do školy teší preto, lebo sa chce naučiť čítať, aby si sami mohli čítať rozprávky. Keď to konečne dokážu, rodičia im v ďalších ročníkoch vymyslia toľko organizovaných mimoškolských aktivít, že na čítanie im jednoducho neostane ani čas, ani energia. Je začiatok školského roka, pri výbere krúžkov a kurzov treba myslieť na to, že aj dieťa je len človek a potrebuje čas pre seba. Možno aj na tú chvíľku s knižkou, lebo, čo sa za mladi naučíš...

Margita Bíziková