Vždy som vítal, keď sa literatúra, tobôž poézia stala súčasťou verejných priestranstiev, keď z plagátov, reklamných plôch či mestských svetelných vitrín na chvíľu zasiahla do každodenného života okoloidúcich, okolostojacich, okolo žijúcich. Keď s nimi začala komunikovať. Ako politika, burzové správy, televízne programy či výsledky športových stretnutí. O tom, že nemusí vždy ísť o takzvané veľké témy, hovorí i projekt, ktorý pripravilo osem Literárnych domov v Nemecku a Rakúsku na júl a august. Všetkých osem miest sa vyzdobí básňami na tému futbal. Literárno-futbalová zostava je reprezentatívna: Ilse Aichinger, Elfriede Jelinek, Peter Esterházy či Günter Grass, ktorý, mimochodom, dodal báseň Lopta je guľatá: „Tá moja má priehlbinu. Od mladosti tlačím a tlačím, no ona chce byť guľatá iba na jednej strane.“ Z podobného podujatia je aj iná veľká miniatúra, má názov Nie je dobrá vôľa a napísal ju Gábor Görgey: „Vždy keď nájomníci všetci naraz povzdychnú, začne sa panelák dvíhať ako svietiaca vzducholoď. Ale nájomníci nikdy nevzdychajú všetci naraz, preto sa panelák nikdy nedvihne ako svietiaca vzducholoď.“ Takú báseň si možno akurát odpísať alebo ako plagát vyžiadať od organizátorov. A potom s ňou byť. Ako keď sa človek odrazu ocitne vo svete, o ktorom chvíľu možno nevedel, že mu načúva.

Marián Hatala