úvodník [31]

Môj rakúsky priateľ - spisovateľ mi s pobavením rozprával príhodu, ktorá bola ozdobou jedného literárneho večera v ktorejsi vychýrenej viedenskej kaviarni či presnejšie, jeho pokračovania, keď po literatúre prichádzajú na rad pôžitky posilňujúce viac telo než ducha. Istá dáma si na obrúsok položila hneď dve delikatesy. Pre istotu. Čašníčka ju nahlas upozornila, že podávané fajnovosti sú rozrátané tak, aby sa každému návštevníkovi ušla jedna. Dáma v snahe vybŕdnuť zo šlamastiky vyslovila túto vetu: “Ale ja som sa už dotkla oboch!” Čašníčka však trvala na svojom, a tak sa milá dáma napokon vzdala “nášupu” a čoskoro sa z kaviarne vytratila. Môj priateľ povedal, že tú vzrastajúcu agresivitu v súvislosti s jedlom chápe, no iba vtedy, keď čítačka nestojí za veľa, táto ale bola veľmi dobrá. A u nás? Ťažko porovnávať. Už aj preto, že na celom Slovensku je menej verejných čítaní než v jedinej spolkovej krajine našich južných susedov. Poznám však niekoľkých notorických návštevníkov literárnych podujatí, najmä ak ich usporiadajú v Bratislave sídliace kultúrne fóra či centrá iných štátov. Títo milovníci dobrého jedla a pitia prídu vždy. A vždy zostanú až do konca! Nie ako iní, ktorí buď ani neprídu, alebo ak aj prídu, odrazu vstanú uprostred programu a poberú sa preč! Tak si vyberajme...