Vyhľadávanie
„Na pozície art director a copywriter kladieme špecifické nároky ... pozvali sme uchádzačov s takými realizovanými prácami, ktoré dávajú predpoklad efektívneho fungovania v našich kreatívnych teamoch...“, znovu som si prečítal. Módnosť, frázy, bla-bla-bizmus. No i proti takémuto vytieraniu sluchu som sa už obrnil. Keď treba, som stena, na ktorú dopadá - hrach. Z hygienických dôvodov potom ešte v ten deň siahnem po básniach napr. Okopenka. Alebo ovoniavam kvety - vety z Nabokova, hoci takúto: „Pricestoval som nočným rýchlikom, ktorý v akomsi tranze lokomotívy celučkú noc usilovne a s rachotom na seba navliekal jeden tunel za druhým.“ Alebo počúvam tie deti, ktoré objavujú svet tak, že nádherne komolia reč. A zas sa vraciam k Morgensternovmu Nočnému spevu rýb. Možno by nám nezaškodila celonárodná minúta ticha - za slová, ktoré našou vinou zomreli. I za tie, čo sa kvôli nám nestihli narodiť. A, pravdaže, aj na počesť slov, čo sú našou zásluhou ešte stále nevyprázdnené, plné nádeje. Ktovie, či by z tej minúty nemala byť hodina. Počas nej by sa spisovatelia „dopustili“ čistého bieleho listu papiera a ani malíčkom ľavej ruky by nezavadili o klávesnicu počítača. Práve by totiž vypukla jar, a oni by sa odobrali do Židlochovíc, kam – ako spomína Skácel v jednom fejtóne – sa kedysi vybral štáb Československého rozhlasu, aby nahral spev slávika...
Marián Hatala
