Do Slovníka slovenských spisovateľov sme si museli dopísať toto leto štyri krížiky. Opustili nás Libuša Mináčová, Vojtech Zamarovský, Milan Kraus a Štefan Sandtner. Libuša Mináčová sa nedočkala vydania svojej knihy Kamienky z Rimavy, v ktorej závere píše: ,,Čo by som chcela v najbližšom čase ešte robiť?! V mojich rokoch už človek najčastejšie myslí na svoje detstvo a mladosť. Mám rozpísané spomienky na človeka mi najbližšieho, na spoločných priateľov z literárneho a kultúrneho života vôbec. Nie je ľahké dokončiť to...“ Ani Vojtech Zamarovský sa nezačíta do knižky Jána Čomaja Fenomén Zamarovský, ktorá vyjde túto jeseň. Lebo, ako napísal Milan Kraus, ,,Už iba slabo šumí / vodopád ušlých chvíľ. / Niet návratu. Už nieto. / Deň hlavu nachýlil“. Verše ,,Nulla dies sine linea / tak to povedal raz majster Apeles. / Život neúprosne plynie a / voda zurčí v blízkom jarku / a strom rastie a s ním rastie les / a ja, ja som dnes nenapísal ani čiarku,“ z knihy Štefana Sandtnera Stromy, už nedávajú šancu písať nasledujúci deň. Nám však zostala možnosť ponoriť sa do ich kníh.