Kedysi som čítal o človeku, ktorý písal básne na lístočky. Mal ich plné vrecia, a tak si v centre Viedne našiel “svoje” stromy, pouličné stĺpy a zastávky, kam básničky vešal a lepil. Ani filozof, pijan, tulák a básnik Diogenes nemal toľko patálií s vrchnosťou ako on. Dostal vyše sedemsto trestných oznámení a viacero pokút za porušovanie verejného poriadku, obmedzovanie chodcov, znečisťovanie životného prostredia a poškodzovanie verejného zariadenia. Spomenul som si naňho zoči-voči nášmu kultúrnemu prostrediu, napadlo mi: áno, porušovanie, obmedzovanie, znečisťovanie, poškodzovanie ... vkusu! Napríklad zabávačmi. Sú všade. Zábavná televízna relácia je bez nich nemysliteľná, a oni vytrú zrak a sluch každému, kto je taký nekultúrny, že sa od smiechu nechytá za brucho, keď im na scéne padajú na členky trenírky či umelé prsia. Nezaobíde sa bez nich nijaká verejná sranda tak, ako ani hokejový zápas nemožno odohrať bez automaticky sa natriasajúcich roztlieskavačiek, ktoré ktosi natiahol a zabudol vypnúť. Zabávačov máme toľko, že ich už musíme vyvážať do Číny. Ak sú práve doma, plnia kultúrne domy, vo vstupných halách ktorých nájdete lacný tovar z Číny! Už len zopár optimistov s uvzatosťou fanatikov opakuje, že len čo sa poriadne zabavíme a všetko si kúpime, začneme sa zaujímať aj o knižky. Ale veď to poznáte, reči sa hovoria, a číta sa čoraz menej ...

Marián Hatala