DOČKALI SME SA PRVÉHO DIELU SLOVNÍKA
Minulý týždeň predstavilo vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied – Veda dva výnimočné knižné tituly. Jednozväzkovú reprezentačnú encyklopédiu Slovenska v angličtine The Encyclopaedia of Slovakia and the Slovaks, ktorá v 3700 heslách spolu s 1400 ilustráciami ponúka predovšetkým zahraničnému záujemcovi o Slovensko základné informácie o našej súčasnosti aj minulosti. Knižnou udalosťou bolo aj uvedenie prvého zväzku Slovníka súčasného slovenského jazyka od A po G. Dielo kolektívu autoriek má 1134 strán a 30 293 hesiel. Na ďalší zväzok si počkáme najmenej dva roky, celý projekt Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV by mal byť zavŕšený zhruba o 15 rokov a tvoriť ho bude sedem až osem zväzkov s vyše 220 tisíc heslami. So zvyšovaním jazykovej kultúry, najmä v médiách, by sme však nemali čakať na dokončenie tohto projektu. Ak by sa totiž tvoril korpus nášho jazyka z prepisov rozhovorov našej dospievajúcej mládeže odchovanej na komerčných rádiách, televízii a internete, bol by žalostne chudobný a žalostne vulgárny. Nie je to však len ich chyba. V škole na cibrenie jazykového prejavu nie je priestor, skúša sa zväčša písomne, a tak sa vyjadrujú stručne a v holých vetách. Najčastejšie im však stačí označiť písmenká v testoch. Všade sa stále propaguje výučba cudzích jazykov, na svoj materinský však trestuhodne zabúdame. Spisovateľka Susan Sontagová síce tvrdila, že ,,bez mlčania ako protipólu by sa celý systém jazyka veľmi rýchlo zrútil“, o slovnej zásobe a s ńou súvisiacim čítaním mládeže, by sme mlčať nemali.