Prekladatelia umeleckej literatúry na Slovensku tvoria osobité spoločenstvo. Sprostredkúvajú a približujú nám iné kultúry, sú výraznými spolutvorcami súčasného jazyka, objavujú jeho možnosti a potvrdzujú jeho bohatosť. Prekladať umeleckú literatúru si vyžaduje vynikajúcu znalosť oboch jazykov, reálií oboch krajín, ale aj talent. Dlhé hodiny sa hrbia nad počítačom, slovníkmi a encyklopédiami, s vášňou si podmaňujú text, ktorý sa často vzpiera. Pri odovzdávaní Cien a prémií Jána Hollého 2005 som si spomenula na slová profesora Antona Popoviča spred 25 rokov: ,,Prekladatelia a vydavateľskí redaktori sú najvzdelanejší ľudia, zo všetkých s ktorými som sa kedy stretol.“ V dnešnej dobe technokratov znejú tieto slová odvážne, ale prekladatelia skutočne patria medzi tých málo intelektuálov, čo si dovolia skutočný veľký luxus, vzdelávajú sa celý život a vedia aj na prvý pohľad zbytočnosti. Nemerajú veci cez peniaze (inak by tlmočili), ale cez poznanie a slová, lebo vedia, že všetko je v jazyku.