Vyhľadávanie
Bol marec a bol mesiac knihy. Ľudia zbierali výherné knižné poukážky a menej mysleli na auto, ktoré môžu vyhrať, ako na knihy, ktoré si za ne kúpia a ktoré sa stanú súčasťou ich domácej intimity. O knihách sa vtedy verilo, že sú základom sociálneho kapitálu, o ktorom rozprávali západní filozofi, a že môžu vytvoriť nielen slobodu, ale dať jej aj obsah. Marec – mesiac knihy bol aj o tom. O tej istote, že na začiatku spoločenského i osobnostného pohybu je krása alebo myšlienka.
Nastupuje vek informácií a je informačná spoločnosť. Mesiac knihy zostal nostalgickou alebo len smiešnou spomienkou a kniha – stelesnenie sociálneho kapitálu, kacírskych myšlienok i krásnych ambícií – sa stratila v reklamnom humbuku, v sugestívnych adoráciách priemernosti a sofistikovanej manipulácii. Najepochálnejší paradox: hrdinami sa stali hráči a nie informácie, a hry sa stali chlebom. Z kriminality, rozvodovosti, domáceho násilia, zdravotníctva a korupcie sa pre politikov, manipulátorov i chladných analytikov stal diskurz. Ktosi anonymný pridáva a uberá plyn masovej eufórie a snaživý ekonóm sa márne pokúša zrátať, koľko táto nepredvídateľná globálna show stála a o koľko viac budú musieť ohlúpení daňoví poplatníci zaplatiť. Nikdy tak neplatilo, že za nekultúrnosť sa platí. Daňový poplatník, teda najprostejší občan, niekdajší nositeľ onoho sociálneho kapitálu, platí za svoju nekultúrnosť, samozrejme, najkrvavejšie.
Nenavystrájali sme sa už dosť? Čo keby sme prečítali poriadne aspoň niektoré knihy, čo sme si napísali? Informačný vek by sa iste nezrútil. A čo keby sme sa o nich bez bázne a hany porozprávali povedzme v marci – mesiaci knihy?
