Vyhľadávanie
Občas si spomeniem na kaviarne, v ktorých možno stolovať s atmosférou, po domácky, a pritom slávnostne, na kaviarne, kde zdvorilé ticho hostí neprekrikuje hluchota násťročných moderátorov súkromných rozhlasových staníc a neotesanosť personálu. Podvedome hľadám, čo kedysi malo meno, povesť, tradíciu, s čím sa spájal život miestnej bohémy. Nedávno som na takom mieste bol. Volá sa Montmartre, plným menom Café Montmartre, a je v Prahe – ako dedička slávneho lokálu a kabaretu, ktorého zlatý vek vrcholil dvakrát: keď sa rúcalo mocnárstvo a potom Prvá republika. Chodievali sem Kafka, Brod, Werfel, Meyrink... E. E. Kisch – ak práve nerozprával anekdoty – tu tancoval „holešovický šlapák“, zatiaľ čo Hašek vystupoval s volebnými prejavmi. V Montmartri majú dobre naložený „frommage mariné“, ale i servírky podávajúce všetko s márnotratnou, ležérnou noblesou. Ale pozor na nadmieru kultúrnych podnetov! Hviezda nemeckej literatúry Durs Grünbein je i autorom básnickej zbierky Drahým mŕtvym, ktorá obsahuje 33 epitafov. V jednom z nich starší Japonec počas zájazdu naprieč Európou skolabuje po okružnej ceste ktorousi metropolou. Podľa lekárskej správy došlo k zlyhaniu krvného obehu v dôsledku kultúrneho šoku. Muž podľahol vzácnemu Stendhalovmu syndrómu tretieho stupňa, skrátka videl priveľa eiffeloviek, ermitáží, svätopeterských chrámov...
Marián Hatala
