priestoroch Slovenského inštitútu v Berlíne sa 28. novembra 2002 uskutočnilo literárne podujatie Slovenská literatúra v Nemecku, ktoré zorganizovalo Literárne informačné centrum v Bratislave v spolupráci so Slovenským inštitútom.
           Prvou časťou podujatia bol popoludňajší seminár venovaný slovenskej literatúre, s prihliadnutím najmä na vývoj za posledných 15 rokov. Na úvod odznela štúdia Dr. Vladimíra Petríka (autor však nebol osobne prítomný), ktorý v stručnosti s prehľadom zhodnotil smerovania v slovenskej literatúre za spomenuté obdobie. Podčiarkol spoločensko-historické súvislosti a nezaujato, pokojným a vecným spôsobom predstavil súčasné trendy aj autorov. Ktoré zo smerovaní v súčasnej slovenskej literatúre pretrvajú a ktoré osobnosti sa výraznejšie zapíšu do našich literárnych dejín, to podľa Dr. Petríka však ukáže čas. Ďalším zaujímavým príspevkom bol príhovor Prof. Jána Zambora. Zhodnotil v ňom najvýraznejšie zjavy slovenskej poézie. Ako dôverný znalec problematiky ponúkol výstižné minisondy do tvorby Ivana Krasku, Štefana Krčméryho, Jána Ondruša, Lýdie Vadkerti-Gavorníkovej ako aj Jána Buzássyho. 
            Ďalej na seminári vystúpila Doc. Etela Farkašová, ktorá sa vo svojom príspevku sústredila na problematiku tzv. ženskej literatúry na Slovensku. Zmapovala situáciu na tomto poli a pútavým spôsobom predstavila poslucháčom tendencie v tvorby slovenských autoriek. V spontánnej diskusii vystúpil so stručným príhovorom Prof. Ludwig Richter, ktorý zároveň reagoval pripomienkami aj otázkami na referáty, čo odzneli. Zaujalo ho najmä hodnotenie diela Jána Ondruša, ako ho podal Ján Zambor. V súvislosti s príspevkom E. Farkašovej uvažoval napr. i o tom, prečo je - podľa jeho vedomostí - najprekladanejšou slovenskou autorkou v Nemecku doteraz práve Kristína Royová, a pokúšal sa hľadať vysvetlenie tohto fenoménu.
           Ďalším diskutujúcim bol prekladateľ Karl-Heinz Jähn. V zhrňujúcom príspevku zhodnotil situáciu v prekladaní diel slovenských autorov pred rokom 1989, a to na základe vlastných skúseností ako dlhoročný vydavateľský redaktor. Zamýšľal sa nad možnosťami, ako uviesť diela slovenských autorov na nemecký trh aj v novej, zmenenej situácii. Spomedzi ostatných ohlasov bolo zaujímavé vystúpenie p. Patricie Klobusiczky. Ako pracovníčka vydavateľstva Rowohlt Verlag veľmi konkrétne objasnila situáciu vo vydavateľstve, kde pracuje, ktorá je však porovnateľná so situáciou mnohých ďalších nemeckých vydavateľstiev. Pokiaľ ide o prekladovú literatúru, rovnako ako aj u nás sa vydáva obrovské množstvo anglo-amerických titulov, menej titulov z francúzskej literatúry, potom z holandskej, a len nepatrné percento pripadá na literatúry ostatných krajín. (S vydavateľskou problematikou sa mali možnosť účastníci podujatia E. Farkašová, R. Lichnerová, J. Puškáš a J. Zambor podrobnejšie oboznámiť už predpoludním počas návštevy v berlínskom vydavateľstve Aufbau Verlag.) Viacerí z účastníkov seminára reagovali na prednesené príspevky aj v krátkej prestávke: oceňovali, že mali možnosť podrobnejšie sa oboznámiť s výraznými osobnosťami slovenskej poézie, dozvedieť sa viac o slovenských autorkách, no vysoko vyzdvihovali najmä pokojný a triezvy pohľad Dr. Petríka na súčasnú slovenskú literárnu scénu. Jeho úvodná štúdia vzbudila zaslúženú všeobecnú pozornosť.  

           Pracovníčka SI v Berlíne p. Ingrid Sorád spolu s tlmočníčkou p. Janou Wache v krátkej prestávke ponúkli potom návštevníkom malé občerstvenie. Na našu veľkú radosť sa však hostia vzápätí neporozchádzali, ba prišli ešte aj ďalší. A tak si niekoľko desiatok poslucháčov, medzi nimi významní literárni vedci, prekladatelia, pracovníci knižníc, slovakisti, ale aj študenti a študentky slavistiky a krajania žijúci v Berlíne veľmi vďačne a pozorne vypočuli autorské čítanie, ktoré sa začalo o 19. hodine.
           Ako prvý sa predstavil prítomným Jozef Puškáš. Aj týmto svojím vystúpením potvrdil, že patrí k najvýraznejším zjavom v súčasnej slovenskej próze a že vie nielen postaviť pútavý príbeh, ale má zároveň aj zmysel pre detail, dokáže sa vcítiť do najvnútornejšieho sveta svojich postáv, rozprávať zaujímavo a neodolateľne príťažlivo, s iróniou i sebairóniou, aj o tragických momentoch. J. Puškáš v nemčine predniesol úryvok zo svoje poviedky Interpretácia nevery v preklade K.-H. Jähna. Ako ďalšia autorka sa predstavila Etela Farkašová. Takisto v nemčine prečítala svoju poviedku Kôrovatenie (preklad: Elena Ehrgangová, revízia prekladu: Anneliese Gladkow). Jasným, civilným štýlom predostretá ekologická problematika, presvetlená osobnými úzkosťami, obavami, až strachom a zodpovednosťou za prírodu a tým aj našu spoločnú budúcnosť zaujala poslucháčov. E. Farkašová si získala ich sympatie a jej vystúpenie ocenili tiež veľkým potleskom. Ako v poradí tretia sa predstavila berlínskemu publiku Rút Lichnerová ukážkou zo svojej knižky Slepá rybka. Predniesla úvodnú časť v slovenčine, potom nasledoval úryvok v nemčine (text preložila Roswitha Eberstaller). Vnímaví poslucháči si pozorne vypočuli náročný text, zachytávajúci okolitý svet cez prizmu mimoriadne citlivej detskej i ženskej duše, ako aj úsilie vysporiadať sa so surovosťou okolia. Skutočným vyvrcholením večera bolo vystúpenie Jána Zambora. Preniesol niekoľko básní zo svojej bohatej tvorby v slovenčine, pričom básne paralelne odzneli aj v nemeckom preklade Magdaleny Sadlon, Zdenky Becker a Matthiasa Bartha. Veľmi nás potešilo, že prítomní skutočne so zatajeným dychom sledovali vystúpenia našich autorov až do konca. Nikto sa neponáhľal odísť, a tak sa napokon na záver večera všetci ešte dlho rozprávali, debatovali s autormi v skupinkách a pri pohári džúsu či slovenského vína hodnotili naše podujatie. Všetci svorne konštatovali, že podobné vystúpenia radi uvítajú aj v budúcnosti: možnosť stretnúť sa s našimi spisovateľmi je pre nich vzácnou príležitosťou nahliadnuť aspoň z diaľky do literárneho sveta na Slovensku, ktorý je aj dnes nesporne bohatý a zaujímavý.

Daniela Humajová