Vyhľadávanie
Domov slovenských spisovateľov v Budmericiach sa 14. decembra 2000 stal miestom konania seminára na tému R 10 - čo bola šifra skupiny slovenských intelektuálov, ktorí v tridsiatych rokoch študovali na pražských vysokých školách a popri príbuzných záujmoch o slovenskú kultúru ich spájal vlastne len ročník ich narodenia: rok 1910. A práve činnosť tejto skupiny bola predmetom tohoto seminára, ktorý zorganizoval Klub nezávislých spisovateľov v spolupráci s Literárnym informačným centrom. Na seminári odzneli referáty literárnych vedcov a kritikov V. Petríka, J. Vanoviča, V. Bakoša a Š. Druga a v podnetnej diskusii o členoch skupiny R 10 hovorili aj K. Jarunková, M. Škotka, J. Bžoch a Igor......
Predseda Klubu nezávislých spisovateľov, literárny kritik Vladimír Petrík, ktorý seminár aj moderoval, vo svojom úvodnom vystúpení konštatoval, že " o spolku, skupine či zoskupení R 10 toho veľa nevieme. Nezachovali sa nijaké archívne materiály - a možno ani nijaké neboli". Podľa Petríka za jediné autentické svedectvo možno považovať zmienku o R 10 v Matuškovej knihe Osobné a neosobné, v ktorej sa uvádza: " Skupina? No... Bola to, a najmä to chcela byť skupina. Spájal nás vek, dištancia od domácich hľadísk, najmä od vyšívaného vlastenectva a folklóru vo všetkých jeho podobách, od Slovenska, ktoré krásne spievalo nielen v krásnom Plickovom filme, ale aj v mnohých zadubených hlavách, od Martina a súčasne od Bratislavy, ktorá stále pochodovala za cťou byť naším najväčším malým mestom - spájal nás teda zápor." Petrík vo svojom referáte ďalej konštatoval, že Matuška za členov R 10 považoval D. Chrobáka, J. Kostru, M. Chorvátha a Kazimíra Bezeka a sám bol jej piatym členom. K ním ale možno priradiť aj národohospodárov a technikov S. Takáča, J. Furdíka, Vl. Klimeša, Jána Bezeka a možno aj ďalších slovenských vysokoškolákov v Prahe. Jadro skupiny však tvorili literáti a ich publikačná aktivita tvorila obsah činnosti skupiny. R 10 vzišla z pôdy Detvana, ktorý po vzniku Československej republiky obnovil v Prahe svoju činnosť a predvojnový spor medzi národniarmi a hlasistami sa teraz zmenil na zápas medzi národným (buržoáznym) a internacionálnym, teda revolučným, komunistickým. R 10 sa teda z Detvana vyčlenilo, hoci organizačne sa neodštiepilo, tak ako to v dvadsiatych rokoch urobila skupina davistov, ktorí po manifestačnom odchode z Detvana založili Voľné združenie študentov socialistov zo Slovenska a v roku 1924 aj svoj orgán DAV. Motívy vyčleniť sa z Detvana boli ale v R 10 iné ako u davistov -podľa V. Petríka to bola nedôvera vo vtedajšiu slovenskú politiku, vrátane komunistickej a akousi ich ústrednou programovou zásadou bol princíp kvality: literatúry i života. Chceli pohnúť najmä slovenským životom, lebo boli presvedčení, že potom sa pohne dopredu aj literatúra. V ďalších častiach svojho úvodného referátu potom charakterizoval literárnu a publicistickú činnosť M. Chrvátha, J. Kostru a K. Bezeka a svoj podnetný referát zakončil konštatovaním, že " R 10 je malá kapitola v literárnom procese 30. rokov. Viacerí aktéri tohto zoskupenia však vyrástli neskôr na veľmi výrazné individuality a svojimi aktivitami trvalo poznačili tvár slovenskej literatúry a literárnej reflexie.
Július Vanovič sa vo svojom referáte sústredil na osobnosť Alexandra Matušku, ktorý bol už v čase vzniku R 10 ústrednou osobnosťou tohoto zoskupenia ( v roku 1934 vyšli jeho Portréty slovenských spisovateľov, kde sa s mladíckou gurážou a sarkasticky vyrovnal s celou vtedajšou slovenskou literatúrou) a postavenie veľkej a výnimočnej kritickej a kultúrnej osobnosti si udržal až do smrti. Vanovič pri charakteristike osobnosti Matušku ako kritika, esejistu a literárneho historika konštatoval, že bol duchom krajných polôh, bol fascinovaný krásou a zároveň je celé jeho dielo presiaknuté iróniou a skepsou a tragickým pocitom života. Za Matuškove vrcholné diela označil Medailóny, Portréty a Štúrovcov - a priradil k ním aj menej známu esej o Štefánikovi, ktorá sa v uplynulých desaťročiach nevydávala. V závere svojho referátu, v ktorom využil aj obsah svojich rozhovorov, ktoré s Matuškom viedol na začiatku sedemdesiatych rokov v Slovenských pohľadoch, Vanovič konštatoval, že súčasnej slovenskej literatúre a kultúre veľmi chýba Matuškov polemický a kritický duch.
Referát Vladimíra Bakoša Michal Chorváth o slovenskej inteligencii, kultúre a spoločnosti sa sústredil na ďalšiu výraznú osobnosť skupiny R 10. Podľa Bakoša bol viac spoločenským ako literárnym kritikom. Svedčia o aj dve dodnes podnetne pôsobiace Chorváthove eseje z tridsiatych rokov Otrávená generácia a Romantická tvár Slovenska. Práve táto esej, ktorá vyšla v roku 1939, keď sa prudko zmenila politická "tvár" Slovenska, vo svojom kritickom pohľade na slovenskú inteligenciu od štúrovských čias až do polovice 30. rokov dodnes pôsobí veľmi živo a podnetne a postihnutím základného rozporu slovenského politického života ( romantizmus versus racionalizmus), aj aktuálne. Povojnový Chorváthov vstup do politiky, jeho horlenie za "socialistický kolektivizmus" a konkrétna angažovanosť sa za "kultúrnu politiku strany" značne skreslili obraz osobnosti M. Chorvátha v povedomí novej literárnej generácie. Podľa V. Bakoša o ňom platí konštatovanie V.Černého v Kritickom měsičníku, že po roku 1954 Chorváth "v politike nechal svoj veľký talent".
O vystúpení členov skupiny R 10 na stránkach DAVu hovoril vo svojom referáte Davistická epizóda Ročníka 1910 hovoril vo svojom referáte Štefan Drug. Konštatoval, že členovia skupiny inklinovali k ľavici a konkrétne k DAVu, kde bolo viac idealizmu, altruizmu a koncepčnosti ako v konzervatívnom krídle slovenskej politiky. Preto si aj DAV zvolili za časopis, kde prezentovali svoje názory. Príbuznosť, aj keď skôr ideovú ako politickú, zdôraznil aj L. Novomeský, ktorý ich na stránkach časopisu privítal ako "kamarátov", spoločníkov" a "spolubojovníkov" - čo sa vpodstate nenaplnilo. Sporadickosť publikovania textov R10 na stránkach DAVu súvisela aj s tým, že tento ľavicový časopis vychádzal nepravidelne nakoniec v polovici 30. rokov zanikol. Napriek tomu, ako v závere svojho referátu konštatoval Š. Drug " členovia R 10 vniesli do prepolitizovaného DAVu literárnu kritiku pomerne vysokej úrovne, ktoré síce zdôrazňovala ideu, ale nikdy nezabúdala na umeleckú úroveň poézie či prózy. To nebolo málo."
Seminár o R 10 v Budmericiach priniesol zatiaľ najkoplexnejší literárnohistorický pohľad na toto zoskupenie. Vyplýva z neho, že má tiež svoje miesto v slovenskom kultúrnom a literárnom živote v období medzi dvoma svetovými vojnami.
