Vyhľadávanie
Je privčas zamýšľať sa nad svetovosťou Milana Rúfusa – privčas vzhľadom na jeho včerajší nečakaný skon. Ale začať nad ňou uvažovať až dnes by bolo určite prineskoro. Pokým Rúfusovu poéziu trpeli, znášali, odstrkovali a prisvojovali si naši komunistickí kulturlídri, mala „zelenú“ iba pre jazyky a krajiny socialistického tábora. Vďaka tejto „veľkorysosti“ vyšli jeho básne napr. v gruzínčine, litovčine, v maďarčine atď. Vo veľkom svete, teda v západnej Európe či USA, bol Rúfus až do 90. rokov neznámym menom, ktoré sa sem-tam mihlo v niektorej antológií.
Keď som v 80. rokoch navštívil v Štokholme viac ráz A. Lundkvista, vtedajšieho predsedu Nobelovho výboru Švédskej akadémie, nemal o Rúfusovi žiadne informácie. (Zato vedel veľa o V. Holanovi a J. Seifertovi a jedna z jeho prvých otázok v lete 1980 znela: „Je Seifert dobrý básnik?“ Odvetil som: „Je to dobrý básnik, ale Holan bol z českých básnikov najväčší.“) Krátko po zamatovej revolúcii, na jar 1991, pricestoval na moje pozvanie do Bratislavy básnik Östen Sjöstrand, vtedajší predseda Nobelovho výboru. Sprevádzal ho Peter Curman, predseda Švédskeho zväzu spisovateľov. Obaja rokovali s predstaviteľmi AOSS a Slovenského PEN klubu J. Buzássym a P. Vilikovským. Vtedy ich Ö. Sjöstrand požiadal, aby navrhli na Nobelovu cenu niektorého slovenského spisovateľa. (P. Vilikovský krátko nato dostal zo Švédskej akadémie tzv. pozývací list na nomináciu kandidáta.) Dá sa teda povedať, že od jesene 1991 bol Milan Rúfus každoročne navrhovaný na Nobelovu cenu. Keďže oprávnenými osobami sú predsedovia spisovateľských organizácií a profesori literatúry a jazyka, staral som sa prakticky až po svoj odchod z Literárneho informačného centra v r. 2002 o to, aby vždy aspoň dvaja z nich poslali nomináciu na M. Rúfusa. Navrhovateľmi boli (teraz to už smiem prezradiť) V. Petrík, V. Šikula, J. Števček, prof. M. Harpáň z Nového Sadu, prof. M. Jähnichen z Berlína, prof. P. Petro z Kanady a ďalší. Keďže sa niektorí členovia Švédskej akadémie, ktorých som dobre poznal, začali neoficiálne zaujímať o Rúfusa a jeho dielo, poslal som im o ňom čo najviac informácií a zopár ukážok v cudzích jazykoch. Ö. Sjöstrand sa podujal spolu so mnou preložiť pár básní do švédčiny a viem si predstaviť, že tie preklady spolu s vydaniami Rúfusových veršov v španielčine, nemčine, ruštine, neskôr aj angličtine a francúzštine sa dostali do rúk viacerých „akademikov“. Keď sa v júni 2000 zúčastnil Festivalu Jána Smreka vtedajší predseda Nobelovho výboru prof. K. Espmark, ktorý mal mať prednášku „Sto rokov Nobelovej ceny za literatúru“, prijal pán Rúfus moje pozvanie a prišiel si tú prednášku vypočuť. Takto sa vlastne po prvý raz stretol s členom Švédskej akadémie a zároveň mal možnosť pozdraviť aj ďalšieh účastníka festivalu, veľkého škandinávskeho básnika T. Tranströmera, s ktorým ho až do smrti viazali priateľské vzťahy.
Milan Rúfus sa ocitol v „čakárni Nobelovej ceny“ vo vyberanej spoločnosti: spolu s T. Tranströmerom, s libanonsko-sýrskym básnikom Adonisom či s nedávno zosnulou Dánkou I. Christensenovou. Jeho veľkým handikepom spočiatku bol nedostatok kvalitných prekladov do svetových jazykov. Iniciovali sme teda vydanie v španielčine (Čas odchodov, 1996), vzápätí cez prof. Jähnichena vydanie v nemčine (Prísny chlieb, 1996), neskôr v Peterburgu vyšiel rozsiahly výber básní a esejí v ruštine a pred tromi rokmi americké vydavateľstvo Bolchazy-Carducci vydalo dvojjazyčný výber s ilustráciami K. Sokola. Toto vydanie (A je to pravda) som na jednom z kongresov poézie daroval taiwanskému autorovi M. Youngovi, ktorý ihneď pochopil, že Rúfus je univerzálny básnik údelu a človečej bolesti, a preložil postupne celú knihu do čínštiny.
Osudy kníh a básnikov sú také, že M. Young navštívil na jeseň 2007 M. Rúfusa a definitívne sa ubezpečil, že je to ten pravý kandidát na Cenu Crane Summit za poéziu. (M. Young bol predsedom jej poroty a ja jej členom.) A koniec príbehu máme ešte čerstvo v pamäti: 11. decembra 2008 si v divadle Astorka prevzal náš žijúci klasik vysoko dotovanú Cenu Crane Summit. Svet si konečne všimol veľkého básnika zo Slovenska a stihol ho ešte za jeho života aj oceniť.
Autor je básnik, prekladateľ a vydavateľ Rúfusovho súborného diela
