Vyhľadávanie
Vo veľkých dejinách sledujeme udalosti, rozhodnutia významných osobností, vzťahy medzi štátmi, to, ako sa uplatňujú ideológie alebo názory. Veľké dejiny nám všetko ukazujú z vyššej perspektívy, ponúkajú nám témy a teórie, a o tých sa vždy dá debatovať bez osobného zaujatia. „Skutočnú tvár“ dejín, ich obete a dôsledky vidíme lepšie vtedy, keď sa pozrieme na bežný život ľudí. Na príbehy príborníkov, kufrov, šatiek a starodávnych pamätníčkov, ktoré sa uchovávajú v rodinách. Skutočné príbehy približujú aj knižky Kathy Kacer, kanadskej spisovateľky slovenského pôvodu. Na náš knižný trh prichádzajú vďaka počinu vydavateľstva Verbarium rovno tri tituly naraz. Dva z nich, Tajomstvo príborníka (preklad Tünde Mészáros) a Noční špióni (preklad Jela Krajčovič), sú voľne nadväzujúcimi príbehmi, ktoré opisujú autentické osudy autorkinej mamy a starej mamy. Z neslávnej histórie, z vojnového obdobia tzv. Slovenského štátu. Tretia kniha Kúzelník z Auschwitzu (preklad Tünde Mészáros) je skutočným príbehom dvoch väzňov z osvienčimského tábora, štrnásťročného chlapca Wernera Reicha a jeho omnoho staršieho súpútnika Herberta Levina.
Má zmysel zaťažovať deti hrôzami tohto historického obdobia? Dokázala autorka priblížiť takéto náročné témy primerane adresátovi?
Knihy Kathy Kacer sú určené deťom staršieho školského veku (možno už aj okolo 11 rokov). Presne tej vekovej skupine, s ktorou pred rokmi, než sa stala spisovateľkou, pracovala ako detská psychologička. Profesionálna etika ovplyvnila jej autorský prístup – neprekračuje očakávanú kapacitu čitateľovej emocionálnej úrovne prežívania. Jej prax sa zasa výrazne „podpísala“ na spôsobe rozprávania. Vie čitateľa stimulovať, nadviazať s ním kontakt. Usiluje sa „načúvať“ jeho predpokladaným otázkam. Dobové udalosti sprostredkováva nielen primerane jeho intelektuálnemu vývoju, ale aj záujmom. Veď vnímanie hlavných hrdinov Gabiky (Tajomstvo príborníka, Noční špióni), Maxa či Evy (Noční špióni) je blízke perspektíve adresáta. Prirodzene svojmu veku chápu vojnový svet predovšetkým cez vzťahový priezor života v rodine a v kolektíve vrstovníkov, cez pocity bezpečia a ohrozenia. S niektorými ich problémami sa čitatelia ľahko identifikujú. Veď aj oni sú impulzívni, netrpezliví, je pre nich náročné, keď niekedy musia po novom, nie detsky, ale takmer dospelácky zvládať životné situácie, učiť sa odkladať vlastné záujmy a myslieť s vedomím zodpovednosti za ostatných. Aj oni bojujú so svojím čierno-bielym vnímaním, učia sa rozoznávať, že láska a priateľstvo sa neprejavujú vždy čitateľne, priamočiaro. Každý dospievajúci sa trápi, kým sa naučí čítať „medzi riadkami“ vzťahov.
Vnútorný záber príbehov je cenným prínosom autorkiných rozprávaní. Stimuluje čitateľa k porozumeniu srdcom, k emocionálnej zrelosti. A tak rozvíja jeho osobnosť tým najlepším spôsobom. Platí to aj o knižke Kúzelník z Auschwitzu. V príbehu Wernera a Levina nekladie autorka dôraz len na vykreslenie okolností v osvienčimskom tábore. Pozornosť čitateľa vedie k tomu, aby si uvedomil, ako sa ľudia aj v hraničných situáciách môžu vzájomne podporiť.
Svoje profesionálne zaujatie psychológa Kacer skvele využila pri priblížení kritických okamihov aj pri vykreslení krízy postáv. Mnohé z epizód môžu i dnešné deti naučiť, ako zdravo čeliť náročným situáciám, napríklad hnevu, úzkostiam či fóbiám. Ilustruje to aj príbeh z Tajomstva príborníka. Autorkinu mamu Gabiku, v tom čase trinásťročnú, na vlastnú žiadosť matka ukryje do príborníka pred Hlinkovou gardou, ktorá zbiera dievčatá na prvé transporty. Kacer presvedčivo vykresľuje Gabikin psychický stav, skutočnú priestorovú fóbiu. V stave veľkej úzkosti musela zamknutá vydržať niekoľko hodín. Táto traumatická skúsenosť je sama osebe silným zážitkom. Autorke však nešlo o to, aby si čitateľ odniesol len negatívny pocit. Pri opisoch hrdinkinho stavu mu zároveň odkrýva mechanizmy, ktoré pomáhajú človeku prekonať nesmiernu psychickú záťaž. Na postave Maxa v knihe Noční špióni možno zasa sledovať vyrovnávanie sa s osobnou krízou. Je jediný z rodiny, čo prežil. Zachránil sa, no musí bojovať ďalej. S vnútorným hnevom, s abnormálnymi podmienkami v úkryte i s psychickými výkyvmi dospievania. Kathy Kacer nementoruje. Necháva Maxovi priestor, slobodu a prirodzenú kontinuitu. A je na čitateľovi, aby spoznával reakcie a myšlienkové pochody hrdinu. A aby možno spolu s Maxom objavil aj on sám hodnoty života.
Ak by sme sa na udalosti Tajomstva príborníka či Nočných špiónov pozerali z pohľadu tzv. veľkých dejín, mohli by sme cynicky skonštatovať, že autorkina rodina patrí k tým, na ktorých Slovenský štát v 40. rokoch ušetril 1500 ríšskych mariek. Presne 500 mariek sa totiž v rokoch 1942 – 44 platilo Nemecku na hlavu za „odvedenú prácu“, teda za každého „vysťahovaného Žida“, bábätko či dospelého, ktorý sa už nemal vrátiť; teda za tie osoby, ktoré transportovali do Osvienčimu a iných koncentračných táborov. Takto uvažovať je však zvrátenosťou. Zo zvráteného cynizmu nás môžu vyliečiť aj skutočné príbehy ľudí.
Tieto príbehy majú nevyčísliteľnú cenu. Po rokoch, bez súdua horkosti, sa nám aj v podobe knižiek Kathy Kacer niekoľko vzácnych svedectiev opäť vracia na Slovensko, aby posilnili naše deti a pomohli im stať sa skutočnými osobnosťami.
