Novinárka zo Slovenskej redakcie Regionálneho a národnostného štúdia Segedín (je súčasťou Maďarského rozhlasu) Zenta Dózsová navštívila v rámci výmenného pobytu v Slovenskom rozhlase aj Literárne informačné centrum.

Naši pracovníci ju poznajú z jej ,,práce v teréne", stretli sa na autorských stretnutiach, čítaniach a seminároch na Dolnej zemi. Tentoraz sa Zenta Dózsová oboznámila s poslaním Literárneho informačného centra priamo v jeho sídle, stretla sa s riaditeľom LIC Alexandrom Halvoníkom, vedúcim Literárneho oddelenia Antonom Balážom, milé bolo stretnutie s Jánom Vilikovským; na krátkej návšteve v Knižnej revue hneď zaiskrilo niekoľko tém a je otvorená ponuka na spoluprácu... Zo Slniečka si pani Zenta odnáša staršie i aktuálne čísla detského časopisu, pripravili sme balík kníh: nechýba ani novinka z edície Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov - V kráľovstve svätého Štefana, dokumentmi mapujúca obdobie vzniku Uhorského štátu. Počas obeda v Klube spisovateľov sa zvítala s ďalšími známymi autormi.

Energická a šarmantná pani sa krátko rozhovorí o práci Slovenskej redakcie, v ktorej pôsobia štyria novinári: všetci sú absolventi pedagogického štúdia slovenského jazyka a literatúry v Segedíne, všetci majú blízko k literatúre, hoci na zabezpečenie každodenného dvojhodinového vysielania robia ,,všetci všetko".
      "V roku 1993 sa rozširovala Slovenská redakcia v rámci Regionálneho a národnostného štúdia Maďarského rozhlasu v Segedíne. Národnostné vysielanie v slovenčine je denné, dvojhodinové. Z toho hodina a pol je regionálne vysielanie pre južnú oblasť Maďarska - Békéšskú, Čongrádskú a Báč-Kiškunskú župu a polhodinová večerná relácia o pol siedmej je celoštátna. Je to predovšetkým spravodajské vysielanie, lebo musí obsiahnuť všetky oblasti života Slovákov v Maďarsku," osvetlí základnú informáciu Z. Dózsová.
       "V akých témach je ťažisko vašej novinárskej práce, na ktorej oblasti je dôraz spravodajského vysielania; ale aj tiež ktorá tematická oblasť je vašou "srdcovou" záležitosťou, predovšetkým v publicistickom stvárnení?" pýtame sa.
      "Akcent je v oblasti sledovania kultúrneho života Slovákov v Maďarsku. V štruktúre nášho vysielania sú dva spravodajské bloky s informačným servisom o podujatiach; ďalej v reportážnom stvárnení dokumentujeme rôzne kultúrne akcie z terénu, rozhovory. Máme aj stálu reláciu pre veriacich - Náboženská polhodinka v sobotu, ale máme aj špecifickú ženskú reláciu a vysielanie pre školákov. Žiaľ, školské vysielanie je už minulosťou, aj my sa zápasíme s finančnými problémami. Niekoľko rokov som s kolegyňou pripravovala hudobný magazín, zameraný na slovenský domáci folklór. Polhodinová relácia pod názvom Kľúč do pokladnice domácej ľudovej hudby ponúkala poslucháčom prehľad domáceho folklóru v podaní miestnych interpretov, či už jednotlivcov alebo slovenských spevokolov. Odborným spolupracovníkom a poradcom bol vtedy hosťujúci učiteľ v Sarvaši muzikológ Dr. Alexander Móži. Keď získame financie napríklad z grantov, pripravíme programy aj so spoluautorstvom externistov."
      "Nedávno ste získali grant v súvislosti s predvstupovými aktivitami..."
      "Minulý rok sme vyhrali súbeh, ktorý vypísala Celoštátna rada pre rozhlasové a televízne vysielače (ORTT). Teraz pripravujeme reláciu pod názvom Vstupujeme do Európy, ktorú vysielame v piatok v rámci celoštátneho vysielania. Je to relácia publicistická, prevažujú v nej rozhovory - diskutujeme nielen s občanmi ako budúcimi Európanmi o ich predstavách, ale v rámci možností, ktoré vyplývajú z daných podmienok, hľadáme odpovede u odborníkov. Nad budúcnosťou sa zamýšľajú aj významní predstavitelia nášho spoločenského a kultúrneho sveta. Ako menšinu nás zaujíma osud menšinových organizácií, regionálnych spolkov, resp. menšinových samospráv v EU, ich pracovné náplne, hospodárenie, ale aj uplatnenie jazykových schopností.
      Pre mňa je zaujímavá oblasť kultúry, otázky postavenia jazyka a kultúry v budúcej zjednotenej Európe, zachovania prezentácie jednotlivých štátov a ich národných kultúr, ich vzájomnej komunikácie... Vznikla napríklad relácia, ktorej bol hosťom spisovateľ Ján Tužinský - zamýšľal sa nad osudom menšinových kultúr. V lete sme našim poslucháčom predstavili príkladnú spoluprácu medzi umelcami dvoch krajín: dvojjazyčne sa rozprávali slovenský herec Milan Mikulčík a maďarská umelkyňa Enikő Eszenyiová, po svojom hosťovaní v Segedíne s divadelnou hrou Doda Gombára Medzi nebom a ženou. Príkladne dokázali, že sa dajú prekonať všetky bariéry. Svoje miesto v magazíne nachádza aj téma pestovania a zachovávania národných kultúrnych tradícií...
      "Aká je potreba komunikácie "ľudí od pera", spisovateľov a publicistov menšinového národa vo väčšinovom? Sú kontakty slovenských spisovateľov v Maďarsku s médiami (vaším rádiom i inými) dostatočne bohaté a spontánne? Cítia spisovatelia a intelektuáli väčšiu potrebu širokej verejnej komunikácie v súvislosti s formovaním širšieho celku - spoločného európskeho domu?"
      "V tom je ťažisko, podstata celého snaženia - autori musia vedieť, pre koho tvoria, z akého prostredia vychádzajú... Žiaľ, v rozhlasovom vysielaní nie je taký veľký priestor, aký by bol potrebný a žiadúci. V Maďarsku existuje napríklad Spolok slovenských spisovatelov a umelcov, ktorý pestuje živý kontakt spisovateľov s priaznivcami literatúry a slovenského slova prostredníctvom literárnych stretnutí - usporadúvajú ich v spolupráci so slovenskými menšinovými samosprávami alebo slovenskými školami, spolkami a organizáciami. Významnú úlohu zohráva aj činnosť Slovenského inštitútu v Budapešti, ktorý poskytuje priestor na všetky možné kultúrne akcie. Mladí čitatelia prichádzajú do kontaktu s tvorbou po slovensky píšúcich dolnozemských autorov predovšetkým na školách, motivujú ich súťaže, napríklad každoročne organizované Slovenské spievanky a veršovačky...