V politike ani roky nič nezmenili

Demokrati a súčasnosť

V románe stvárnil Jesenský širokú plejádu rôznorodých postáv, politických a rodinných situácií. Autor nezachováva realisticky objektívny odstup od rozprávania. Pozorný čitateľ a čitateľ, ktorý je aspoň trochu oboznámený so životnými osudmi Jesenského, ľahko zistí, že autor zašifroval do textu množstvo osobných skúseností. Intímne pozadie rozprávania však prekrýva Jesenského ostrá kritika dobových mravov a najmä politických praktík. Azda práve táto rovina textu vyvolá v dnešných čitateľoch myšlienku, že sa vlastne nič nezmenilo. Mnohé postavy textu sa dajú dobovo dešifrovať, ich podobnosť s postavami súčasného politického života je skutočne len náhodná. Nemorálnosť politických praktík, ktorým dominovala v minulosti ziskuchtivosť, malichernosť a túžba po moci, je  príznačná, žiaľ, aj pre dnešných politikov a súčasný politický život.    

Osudy Rovnosti

Jesenský sa predstavil ako suverénny vládca nad textom. Rozprávanie je neustále motivované jeho životnou filozofiou, transformovanou do humoru a irónie. Postupne je však stále väčšmi satirické až sarkastické. V románe vlastne kladné postavy absentujú. Sympatická je len postava dr. Jána Landíka, ktorý je v podstate alter egom samotného Jesenského. Tá postava má určitú filozofickú dimenziu a reprezentuje jeho demokratické postoje, tematizované v myšlienke nutnosti sociálnej rovnosti a dodržiavania primárnych etických hodnôt.

Myšlienku rovnosti autor zašifroval do sujetovej línie intímneho charakteru, ktorá bežného čitateľa zaujala asi najväčšmi. Doktor Ján Landík, žijúci v malom meste, sa rozhodne prezentovať myšlienku rovnosti založením spolku Rovnosť. Spolok, ktorého „založenie“ vychádza tak trochu z krčmovej nálady, zakladá spolu s mäsiarom Tolkošom. Ten chce prezentovať sociálnu rovnosť tým, že sa bude schádzať s kuchárkou direktora banky Rozvalida Hankou, ktorá sa mu páči a teoreticky si ju chce vziať za ženu. Samozrejme, že tak nespraví. Jeho úlohu neskôr prevezme sám dr. Landík. Táto tak trochu sentimentálna intímna línia však ustupuje do úzadia a autor sa k nej vracia až v závere románu. Okrem ľudskej dimenzie má však aj významnú epickú úlohu. Landíkov vzťah k Hanke je spoločensky neprijateľný a vrchnosť ho „potrestá“ – preložia ho do Bratislavy. Stáva sa úradníkom Krajinského úradu.   

Dr. Landík sa stáva súčasťou politického diania v Bratislave, spočiatku bez možnosti aktívne do neho zasahovať. Jeho cieľom nie je politicky sa angažovať – vie, že sa musí registrovať v nejakej politickej strane, žiadna však jeho spoločenské názory nepredstavuje. Napokon predsa len vstúpil do strany. Zaplatil dvadsaťpäť korún a vstúpil do agrárnej strany, „tým prestal byť ojedinelým človekom, opusteným komisárikom v štátnej službe“. 

Oveľa dôležitejší je jeho vzťah k advokátovi a poslancovi Petrovičovi, ktorý je jeho vzdialeným príbuzným, a k jeho dcére Želke. Želka je mestské dievča, ktorej životné ideály sú úplne v protiklade k ideálom kuchárky Hanky, ktorá sa v tejto časti z textu takmer vytratila.   

Jesenského happyend

Spoločensko-satirickú líniu Jesenského románu dopĺňajú intímnejšie epizódy. Z dnešného hľadiska je azda zaujímavá línia, ktorá sa odvíja okolo životných osudov statkára Dubca, muža plného životnej energie, užívajúceho si život. Ten má rád ženy, má niekoľko nemanželských detí, o ktoré sa však stará, financuje ich a má ich v evidencii. Do bohémskeho Dubca sa zamiluje aj Želka a Landíkov záujem o ňu sa stráca. Napokon zisťujeme, že – ako to občas bolo v romanticko-sentimentálnej literatúre 19. storočia – kuchárka Hanka asi ani nie je chudobná. Rozličné indície naznačujú, že je nemanželskou dcérou Dubca, tým sa jej sociálna situácia úplne mení a autor si vytvoril, tak trochu proti logike veci, priestor pre happyend – manželstvo dr. Landíka s Hankou.

Veľký aktualizačný potenciál

Román Demokrati má veľkú epickú šírku. Je zaľudnený množstvom postáv, s ktorými Jesenský pracuje veľmi suverénne, takže próza sa dobre číta. Evokácia medzivojnovej Bratislavy nie je veľmi výrazná. Je zrejmé, že mesto je už silne slovakizované a vládnu v ňom Slováci. Do popredia sa však dostali mnohí zbohatlíci, ktorých zaujímajú najmä peniaze a bujarý spoločenský život. O ideáloch a o kultúre sa veľmi nehovorí.     

Jesenského román Demokrati má vysokú umeleckú úroveň. Jeho poetika už niektorých čitateľov pravdepodobne nezaujme, ale z dnešného hľadiska bude určite zaujímavý ako román, ktorý má veľkú aktualizačnú potenciu. Jeho intímna línia dynamizuje panoptikálny satirický obraz dobovej spoločenskej situácie.

Jesenskému sa určite zdalo, že z medzivojnového politického marazmu niet východiska. Pri vnímaní súčasnej politickej situácie sa to azda bude zdať aj dnešným čitateľom. To určite nie je dobré, ale ako vidieť, roky uplynuli a dnes sa zdá, akoby sa v politike veľa nezmenilo.  

Janko Jesenský: Demokrati

Bratislava: Európa, 2021

Ladislav Čúzy (1950)

Literárny vedec. Na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy FiF UK v Bratislave viedol semináre zamerané na naturizmus a lyrizovanú prózu, katolícku modernu a dejiny slovenskej literatúry 20. storočia. Venuje sa aj problematike dejín slovenskej literatúry 19. storočia