V Štiavnici "zlá štvrť" neexistuje

Michal Harpáň je ďalším prekladateľom na rezidencii Trojica AIR.

Literárny vedec a prekladateľ Michal Harpáň prekladá slovenskú prózu a literárnu vedu. Do srbčiny preložil niekoľko kníh Pavla Vilikovského, Dušana Mitanu a ďalších autorov. V Banskej Štiavnici sa venuje prekladu knihy Mareka Vadasa Zlá štvrť. Spolu sa predstavia aj na festivale 4 živly, už v nedeľu 8. augusta v Art Cafe o 17:00. Diskusiu bude moderovať Richard Pupala
Viac informácií o podujatí nájdete na Facebooku. Zatiaľ vám prinášame tradičný rozhovor, v ktorom sa dozviete, ako Michal Harpáň pristupuje k prekladom či ako sa mu pracuje na rezidencii.

 

Čím môže kniha Zlá štvrť zaujať srbských čitateľov?

Marek Vadas má v kontexte mladšej slovenskej literatúry osobitné miesto. Jeho kniha poviedok Liečiteľ (2006) získala cenu Anasoft litera, doteraz vyšla v piatich vydaniach, je preložená do poľštiny, maďarčiny, bulharčiny, češtiny, francúzšriny; môj preklad tejto knihy, podľa najnovšieho sľubu vydavateľa, sa vytlačený zjaví onedlho v auguste. Na prvý pohľad odpoveď na otázku prečo Marek Vadas upútal literárnu verejnosť, teda aj vtedajšiu komisu ceny Anasoft litera, potom aj prekladateľov do cudzich jazykov, je jednoduchá: Afrika! Lenže to nie je všetko, dôležitejšie je to, ako autor africké témy stvarňuje. Keď čítate nejakú knihu, môže na vás zapôsobiť tak alebo onak, potom prídu na rad iné knihy. Keď ju interpretujete, prihliadate aj na hlbšie súvislosti, ale keď knihu prekladáte, tak do nej preniknete najhlbšie. Viem to z osobnej skúsenosti čitateľa, interpreta a prekladateľa.

Keď so mnou kolegyňa profesorka Marta Součková robila rozhovor, ktorý sa viac menej týkal mojej prekladateľskej činnosti, tak ako titulok rozhovoru vybrala môj výrok „Keď prekladám, chcem mať pôžitok.“ Skutočne som to povedal, ale až keď to bolo uverejnené, uvedomil som si, že je to skutočne tak. Koľko knih, aj renonovaných autorov (mená nebudem uvádzať), som začal prekladať, ale keď som z toho nemal pôžitok, tak som to nechal. Teda, keby som nemal pôžitok z prekladania Liečiteľa, tak by som ho neprekladal. Zaujalo ma mimoriadne funkčné využitie krátkeho epického žánru, short story – keď nájdete prozaický útvar na polovicu strany, necítite, že tam niečo chýba. Africké témy tam nie sú spracované etnograficky, okom kamery európskeho rozprávača. Je tam poeovská mystery story, svet ponorený do mágie, ktorý si ani neuvedomuje, že je to mágia, lebo je to jeho skutočnosťou.

Vedel som, že po Liečiteľovi budem ešte prekladať niektorú knihu Mareka Vadasa. Rozmýšľal som o knihe Čierne na čiernom, nakoniec som sa rozhodol pre knihu Zlá štvrť. Rozhodojúce bolo svojrázne prepojenie poviedkového a románového žánru, a to pre srbského čitateľa môže byť zaujímavé. Samozrejme, nielen to; medziným to môže byť aj prepojenie rozprávania o africkom svete s epistémou európskeho epického rozprávania.

Čo považujete pri práci na tomto konkrétnom preklade za najväčšiu výzvu?

Každý preklad je v podstate svojáznou výzvou. Zlá štvrť konkrétne mi pri prekladaní nerobila osobitné ťažkosti; samozrejme, aj tu po niekoľkých „hladko“ preložených vetách sa odrazu zjaví výraz, ktorý zabrzdí. Napríklad, hlavný alkoholický nápoj takmer všetkých postáv je palmové víno. Pravdupoviediac, kým som nečítal Marekove prózy, ani som nevedel, že také víno vôbec existuje. Víno a palma sú v slovenčine a v srbčine identické, ale nejak mi nesedel slovenský zhodný prívlastok „palmové víno“, ktorý existuje aj v srbčine, tak som to, nateraz, preložil nezhodným prívlastkom „vino od palme". A sú tu mená afrických bohov, polobohov a vôbec mytologických bytostí, ktoré s europocentrickou mytológiou nemajú žiaden súvis. Ale odrazu narazím na slovo „bludička“ – je to žena s tvárou obrátenou na zadnú stranu. V europocentrickej mytológii tá bytosť či prízrak súvisia s ohňom a svetlom (v slovenčine sa volá aj svetlonos, latinsky ignis fatuus, bláznivý plameň, množné číslo ignes fatui); v srbskej mytológii existuje len spojenie „blúdiace ohne“, bez podstatného mena v ženskom rode. Takže ešte pre tú africkú bludičku musím niečo vymyslieť .

Komunikujete pri prekladaní s autormi? Tu konkrétne pri knihe Zlá štvrť s Marekom Vadasom?

S Marekom Vadasom som komunikoval, keď som prekladal Liečiteľa. Pýtal som sa ho konkrétne na to, čo robiť s názvami afrických jedál a nápojov, pre ktoré v iných jazykoch neexistujú zodpovedajúce slovné ekvivalenty. Súhlasil som s jeho názorom, že to netreba osobitne vysvetľovať, čitateľ si môže napríklad slovo džudžu vygoogliť. Praktikujem komunikáciu s autormi pri vylepšovaní hrubého prekladu, tak to teda bude aj prekladom knihy Zlá štvrť. Inak, prekladateľ je odkazaný nielen na autorov, ale aj na literárnovedných pracovníkov, ba aj na slovenských občanov vôbec. Vždy pozorne hľadám zodpovedajúce ekvivalenty ustálených slovných spojení (porekadiel ap.). Slovenské „ako by mu z oka vypadol“ nemožno preložiť doslovne, v srbčine je to „pljunuti otac“ (a predstavte si teraz opačný preklad, zo srbčiny do slovenčiny: zapľutý otec!). Keď som prekladal Kuželov román Lampa, narazil som na slovo čikuli; samozrejme, ani v jednom slovniku ho nieto, pýtal som sa mladších, nevedeli mi vysvetliť, ale starší pohotovo vedeli, o čo ide: čistiaci prostriedok používaný ako droga, v Srbsku sa na to použival lep.

Vyhovuje vám práca na preklade počas rezidencie? Viete sa takto lepšie sústrediť?

Podmienky na prácu sú tu mimoriadne, nemusím sa o nič iné starať. Som prvýkrát v Banskej Štiavnici, mesto ma očarilo. Je to mesto z každej strany, dolu kopcom, hore kopcom, zľava, sprava, hore schodami, dolu schodami. Mám dojem, že tu „zlá štvrť“ neexistuje. Ale keď si sadnem k počitaču, tak som v Afrike v podaní Mareka Vadasa.

Čomu ďalšiemu sa v tomto období venujete? 

Od detstva som túžil byť učiteľom a sudičky mi to aj dopriali: stal som sa univerzitným pedagógom. Rád som prednašal, moja alma mater bola Filozofická fakulta v Novom Sade, ale som učil aj na Filologickej fakulte v Belehrade, na Vysokej pedagogickej škole v Segedíne, na Filogickej fakulte/Fakulte humanitných vied UMB v Banskej Bystrici, kde ma poctili titutom Doctor honoris causa. S tým povolaním súviselo vedecké zdokonaľovanie, uverejňoval som literárnovedné publikácie, vlani mi vyšla dvadsiata kniha. Počas vyučovania mi nezostávalo mnoho času na prekladanie, hoci som niektorým knihám neodolal (Vilikovského Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch, Krutý strojvodca, Posledný kôň Pompejí). Po odchode do dôchodku sa viac venujem prekladu, vydavateľovi som odovzdal V mene otca od Ballu, okrem Mareka Vadasa mám „rozprekladané“ Letmý sneh a RAJc je preč od Pavla Vilikovského. Na rok plánujem vydať aj knihu svojich štúdií.

 

16. decembra 2020 sme na našom webe oznámili výsledky výberu rezidentov a rezidentiek na prekladateľský pobyt v Banskej Štiavnici. TROJICA artist in residence vznikla v rámci Almázie Štiavnica: Mesto kultúry 2019 v spolupráci mesta Banská Štiavnica a projektu BANSKÁ ST A NICA a s podporou Fondu na podporu umenia. Projekt v roku 2021 podporuje FPU aj LITA - autorská spoločnosť. Literárne informačné centrum organizačne zastrešuje tieto rezidencie a aktivity s nimi spojené, koordinátorkou projektu je Katarína Balcarová Kucbelová.  
Autorkou grafickej koncepcie podujatí je Kristína Kubáňová, autormi loga Trojica Air Palo a Janka Bálik.