Vyhľadávanie
Ľudia a zvieratá. Zvieratá ako ľudia. V bájkach.
Ľudia ako zvieratá. Miestami aj v skutočnosti. Niekedy ani nie nadnesene podlieha sa pudom. Vnútri človeka drieme mnoho odtieňov neznámeho... Stotožnenie človeka so zvieraťom býva v mýtických rozprávaniach istým spôsobom náhradou psychologickej charakteristiky. Stávame sa tým, koho podobu si vieme vtlačiť.
A zvieratá vedia byť nielen s nami, ale i v nás, hranice sú priepustnejšie než by sa racionalistickému sebavedomiu mohlo zdať. Len na margo – oslobodením od psychologizácie víťazí príbeh. Niekoľko rozprávaní v znamení zvierat vám ponúkajú ďalšie tituly.
Začneme Klanmi divých mačiek s podtitulom V divočine od Erina Huntera (SPN – Mladé letá).
Pod pseudonymom Erin Hunter od roku 2003 píšu autorky Kate Cary, Cherith Baldry a Victoria Holmes; roku 2008 sa pridala Tui Sutherland. Pod „značkou” vyšlo zatiaľ 35 knižiek o divých mačkách vo viacerých cykloch/sériách, viaceré v podobe manga komiksu. Tím chystá pokračovania, mačacia sága v anglofónnych krajinách slávi úspech, zďaleka nielen v rámci pôvodnej cieľovej skupiny desať až štrnásťročných čitateľov. Autorkou chronologicky prvého zväzku, ktorý sa dostáva do rúk slovenským čitateľom, je Kate Cary.
Románové mačky žijú v hierarchizovanej spoločnosti štyroch klanov – Hromu, Rieky, Víchru a Tieňa. Zvieratá veria v posmrtný život (tzv. Hviezdny klan). Prvá z próz sleduje osud ryšavého kocúra, ktorý opúšťa ľudí, aby žil na slobode, v klane Hromu. Dostáva najskôr meno učňa Ohnivá laba, neskoršie bojovnícke Ohnivé srdce.
Dej sa odvíja v prostredí pripomínajúcom anglický vidiek. Autorka prostredníctvom postáv mačiek s citom rekonštruuje myslenie (vrátane mýtov o hviezdach) tzv. necivilizovaných národov, založené na mýtických predstavách a logickom operovaní metaforou namiesto metonymie. V záujme zrozumiteľnosti nie je, nechce, nemôže byť dôsledná, mačky sú z hľadiska myslenia a cítenia antropomorfizované. V každom prípade, v pútavej podobe (po stopách Leviho Straussa a iných etnológov) na podloží osvedčeného žánra príbehov o zvieratách ako ho poznáme napr. u Kiplinga, ponúka výpravu do oblastí iného myslenia, ktoré mnohých dokáže fascinovať rovnako, ak nie viac než paralelný svet či vesmír – napokon práve tým aj vo svojej podstate je. Svet zvierat poskytuje priestor príbehom bez priveľkého množstva podraďovacích spojok a postranných okolností.
Hrdina sa učí loviť, získava úctu, pomáha klanu Hromu prežiť v ohrození, prichádza na stopu intrige. Viac neprezradím. Do mačacích reálií autorky vsunuli zápletku takmer detektívnu.
Slovenskú literatúru v pohľade do sveta textových zvierat reprezentuje titul V krajine havranov (Strážca kameňa) od Jána Papugu (Vydavateľstvo Slovart).
Hlavný hrdina Dalius nemá rád dejepis a najmä dejepisárku, rád sníva, konzumuje šunkové sendviče, no zo všetkého najväčšmi túži lietať. Objaví vstup do podzemnej krajiny, ktorej vládnu kamene a žijú medziiným havrany. Spoločne s kamarátmi Patrikom a Damiánou skúma krajinu a dozvedá sa, že rôznofarebné oči má preto, že patrí k strážcom, božským potomkom, ktorí ako jediní dokážu uchopiť moc kameňov Vita. Kameň obdarí Dalia vytúženou schopnosťou. Spoločne s priateľmi sa vyberie na výpravu do Infernie, aby zlomil moc neblahého ôsmeho kameňa.
Napínavý dej sa v značnej časti odvíja vo verne odpozorovaných školských reáliách. Autor sa inšpiroval cyklom o Harrym Potterovi, ale tiež domácimi vzormi juvenilnej fantastiky (Jozef Žarnay ai.). Účinok textu, ktorý by mohol a mal osloviť predovšetkým deti druhého stupňa základných škôl, miestami oslabujú nadmerne skratkovito, bez potrebných prepojení vyrozprávané úseky. Mimochodom, družine na ceste v rozhodujúcich chvíľach niekoľkokrát pomôžu havrany.
Do tretice naraz dva príbehy. Nočný tieň a Prekliatie vlkov Andrey Cremerovej (Ikar). Žena a vlkodlak, kráska a zviera. Starý osvedčený príbeh. Je prevrátený naruby. Ona je vlkodlačica, zachráni mu hneď na začiatku život pred grizlym, on človek, ibaže vonkoncom nie obyčajný, predurčený, potomok. Napokon aj tak sa stane tiež vlkodlakom, aby neprišiel o život, pretože prečítajte si sami, o napätie vás neoberiem. Príbeh je zasadený do pseudoaristokratického prostredia starosvetských klanov, narážame na slovko tradícia, nekonvenčná hrdinka má rada rifle, nie, s rebelskými gestami sa to nepreháňa, skutočným dôvodom je uplatnenie postupu z káčatka labuť, takže tu zaiskrí vášeň a aj vzbĺkne... Medziiným zažijete boj s ozrutným pavúkom, citáty z Hobbesa, motív homosexuálnej lásky, prostredie music clubu, nájdete spolu s hrdinami knihu, tajomstvo o pôvode a dozviete sa, že tí, proti ktorým ste celý život bojovali, sa musia stať vašimi spojencami, naopak, ochrancovia a mentori sú vlastne obludy – obrat konáte v mene dobra, spravodlivosti a tiež kvôli láske, pretože inak by milovaný zahynul, ide však tiež o to, ktorý – drsný Ren či jemnejší Sha, dievčina má dvoch, skutočne bez štipky irónie nie je jasné, komu dá prednosť, pravdaže, nemusíte jej veriť ani mne, no tento príbeh nie je márny. Tak trocha v atmosfére Scarlett, rozhodne presahuje úroveň populárnych upírskych ság. Cremerová má napriek ošúchanému námetu a tonám klišé zmysel pre atmosféru a miestami aj cit pre mieru, akurát správne sa tu podarilo namiešať opojne sladké, naivné, avšak plynulo, bez zádrhov a štipky nudy, text plynie, nádherní nespútaní vlci bežia vo svorke brániť si život, česť, slobodu, bojovať proti príšerám. No hrdinka sa najprv musí vrátiť, aby mohla odísť. Kam a ako, sa dozvedia možno nielen ženské čitateľky v nasledujúcich častiach.
