Aj taká vie byť poézia! Kontroverzná, spájajúca protiklady, prípadne stierajúca ich hrany a prekvapivá! Presne tak pôsobilo stretnutie s Evou Lukou (za pivom) a Elenou Hidvéghyovou-Yung (za ľaliou), poetkami, ktoré čítali zo svojej poézie, rozprávali o nej a svojich životoch: tá prvá o jeho spojení s Japonskom a tá druhá o jeho spojení s Čínou. Eva Luka píše poéziu zriedka, zasa po rokoch práve vychádza jej titul Havranjel (Edition Ryba). Tvorí tak, akoby si spomínala na to, čo už predtým vedela naspamäť, a netrápi sa s textom, trápenia je predsa dosť v živote… Názorne to dokázala čítaním vynikajúcej básne Moč. Elena Hidvéghyová-Yung tvorí, akoby zariaďovala holobyt, najprv jej naskočí pointa potom to ostatnými veršami „dozariaďuje“, prečítala zo svojich dávnejších zbierok poézie Prasestre a Homme fatal. Stretnutie v Panta Rhei na Poštovej v Bratislave v pondelok 12. marca bolo výborné, aj vďaka moderátorstvu Dada Nagya.