Nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Herta Müllerová o sebe tvrdí, že je posadnutá slovami. Najnovším dôkazom toho je kniha Otec telefonuje s muchami (Vater telefoniert mit den Fliegen) z jej dvorného vydavateľstva Hanser Verlag. Autorka sa s nožnicami v rukách pustila do katalógov, časopisov a novín. Triedila, strihala slová, písmená i obrázky a kombinovala ich, kým nevzniklo 187 farebných poetických koláží. Na premiére knihy v Berlíne Müllerová podotkla, že spôsob, akým dielo vznikalo, „nie je žiadna intelektuálna práca, ale remeslo“. Tešilo ju však, keď videla, ako slová ožívajú v prekvapujúcich súvislostiach a vzťahoch, ako začínajú žiť vlastným životom, navzájom sa stretávajúc a spoznávajúc: „Pán Anton si niečo priesvitné na krk hodil, zavše to mrzne, zavše horí, myslím, že je to sklená rybka náhody.“ Je zrejmé, že najnovší príklad netradičnej literárnej práce poskytol Herte Müllerovej možnosť aspoň na chvíľu získať odstup od ťaživých tém, ktoré reflektuje vo svojich esejach či románoch.