Včera to boli Rómovia...

Je to knižka o ľuďoch, ktorých zbila polícia, sťažovali sa a ocitli sa pred súdom ako obžalovaní. Z obetí sa stali obvinení, vravím. „To je o nejakom prípade z päťdesiatych rokov?,“ zareaguje známy výtvarník.

Nie, tento príbeh je súčasťou obrazu Slovenska prvej polovice 21. storočia. Podobnosť jeho zjednodušenej verzie s vykonštruovanými stalinskými procesmi, ktorá je čisto náhodná, však zarazí. Aj preto je dobre, že N Press túto knihu vydal. Ako výkričník.

Kniha Roky bezprávia. Neuveriteľný príbeh razie v Moldave, ktorú napísal publicista a prekladateľ Samo Marec v spolupráci s novinárkou Veronikou Prušovou, rozpráva o známom prípade brutálnej policajnej razie v rómskej osade Budulovská v Moldave nad Bodvou. Prípad sa ťahal osem rokov a hoci sa skončil tento rok „polovičnou spravodlivosťou“, ako to zhodnotili autori knihy, stále nie je úplne uzavretý.

Kniha nie je len prerozprávaním faktov dynamickým publicistickým štýlom, ktorý sa ľahko číta. K niektorým jej pasážam sa oplatí viac razy vrátiť. Mohla by byť podkladom pre diskusie učiteľov a žiakov o tom, čo je to právny štát (a čo je vláda práva), ako funguje, respektíve by mala fungovať nezávislá justícia, čo je to diskriminácia, načo je nám verejný ochranca práv atď.

Ale zaujať môže aj tých, ktorí si myslia, že o razii v Moldave nad Bodvou vedia dosť (veď sa o nej popísalo už toľko článkov).

Snaha o objektivitu

Autori nevykresľujú stereotypný obraz rómskej menšiny na Slovensku. V prvej časti knihy nazvanej Korene ponúkajú exkurz do minulosti Rómov, o ktorom sa na Slovensku málo hovorí, približujú stav vylúčených komunít, ktoré sa dostali na úroveň afrických slumov, rastúcu nedôveru medzi rómskou menšinou a väčšinou. Hľadajú príčiny a opisujú dôsledky.

Nepasujú sa za expertov, slovo dávajú aj predstaviteľom rómskej menšiny na jednej strane a starostovi Moldavy nad Bodvou a obyvateľom mesta na strane druhej. „Cieľom knihy nebolo poskytnúť riešenie, ale túto situáciu na tomto konkrétnom prípade zdokumentovať. Jednoducho: niečo sa stalo a stalo sa to z nejakého dôvodu. Niečo nasledovalo a aj to nasledovalo z nejakého dôvodu. A zatiaľ čo nespravodlivosť spáchaná na Rómoch sa nedá spochybniť, rozumiem aj mnohým pocitom, ktoré obyvatelia Moldavy nad Bodvou majú. S niektorými súhlasím viac, s niektorými menej, ale rozumiem im, a práve preto som sa ich v knihe snažil poctivo zachytiť,“ napísal v doslove Samo Marec.

Prvá časť knihy pôsobí až bezútešne. Aj Samo Marec v doslove priznáva: „Neviem, aké má tento konflikt riešenie, viem, že cítim obavy.“ Obavy sú pochopiteľné. A Moldava nad Bodvou nepatrí k pozitívnym príkladom samospráv, ktoré sa usilujú o riešenie problémov spolužitia väčšinového obyvateľstva s rómskou menšinou, uvedeným v publikácii Darí sa. Úspešné príklady obcí v spolunažívaní s Rómami (OZ Krásny Spiš, 2018) Alexandra Mušinku a bývalého splnomocnenca vlády pre rómske komunity Miroslava Polláka.

Absurdistan

Stalo sa im to preto, že sú Rómovia, píšu autori knihy. Znie to až cynicky, ale zdá sa, že nepreháňajú. Večer 19. júna 2013 v rámci represívno-pátracej akcie 100 (neskôr premenovanej na preventívno-pátraciu) vtrhlo do osady Budulovská v Moldave nad Bodvou 60 policajtov. Osoby, po ktorých pátrali, ani kradnuté veci nenašli. Zostala po nich spúšť a niekoľko desiatok zranených vrátane detí.

Podľa autorov knihy takéto akcie v rómskych osadách nie sú ojedinelé, prípad z Moldavy si však získal publicitu vďaka kontaktu miestnych Rómov s majoritou, s ľuďmi, ktorí sa vylúčeným komunitám venujú. Obete razie sa dožadovali prešetrenia zásahu. Policajná inšpekcia, ktorá poškodených ani nevypočula, však dospela k záveru, že postup policajtov bol v poriadku.

Roztočil sa kolotoč právnych bitiek. Najskôr sa začalo trestné stíhanie zasahujúcich policajtov, na ktorých stranu sa vopred postavil vtedajší premiér Robert Fico a minister vnútra Robert Kaliňák. Stíhanie bolo zastavené a štyri roky po razii sa v pozícii obvinených pre údajné krivé obvinenie policajtov a krivú prísahu ocitli šiesti Rómovia.

Prispel k tomu oficiálny znalecký posudok súdneho znalca, ktorý vychádza z pojmov typu „mentalica romica“: „... skonštatoval nasledovné: Rómovia, ktorí o sebe tvrdia, že sú poškodení, a bolo im ublížené, jednoducho klamú. (...) Povedané inak, Rómom sa nedá veriť, klamú, lebo sú Rómovia. A v tomto prípade klamú polícii.“ (s. 118)

Áno, aj toto je Slovensko. Mimochodom, ako zistili autori knihy, v tejto krajine sú už miesta (reštaurácie), kam Róma nepustia. Ani takého, ktorého každý v meste pozná ako pracovitého svedomitého človeka a „nič proti nemu nemá“. Ale je Róm...

Šťastný koniec?

Podľa očakávania Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu policajnú raziu videl inak. Jeho rozhodnutie, ktorým dal za pravdu poškodeným a priznal im odškodnenie, viedlo po ôsmich rokoch od razie k zastaveniu absurdných súdnych procesov. Obžalovanou zostala ešte posledná zo šestice Irena Matová, ktorá neovláda slovenčinu, nevie čítať a písať a pre negramotnosť sa stala recidivistkou.

Slovensko v prvej polovici 21. storočia nie je Československo päťdesiatych rokov minulého storočia. Aké bude, závisí od občanov tejto krajiny. Tých, ktorí pripúšťajú delenie na „my a oni“, aj tých, ktorí sú na toto delenie citliví. Pretože aj „my“ sa jedného dňa pri svojvôli moci môžeme stať „oni“.

 

Daniela Balážová (1973)

Redaktorka Knižnej revue. Vyštudovala žurnalistiku na FiF UK v Bratislave. Roky sa novinársky venovala zahraničnej politike aj téme ľudských práv.

Ilustračné foto: Denník N