Vyhľadávanie
Veronika Dianišková: Pirátske rozprávky
Ilustrovala Jarmila Džuppová
Levoča: Modrý Peter, 2020
Rozprávka Veroniky Dianiškovej (je to vlastne jedna rozkošatená rozprávka – vzťah sestier a predstavivosti) sa ponára do tých „starých dobrých“ čias, keď šikovne napísané dobrodružstvo žblnkalo priamo pri uchu čitateľa a slovo bolo napínavé ako striehnutie za rohom. Autorke sa podarilo uzamknúť neohraničenosť reality a fantázie do jedného domu, jednej rodiny, do jedného dedičstva z dedka na vnučku. Abstraktná premena domu na loď je tu zrozumiteľná, prirodzená a nevyvoláva v detskom čitateľovi/čitateľke žiadny scudzujúci pocit. Jednoducho tomu veríme skrze ja-rozprávanie hlavnej hrdinky, najstaršej spomedzi sestier-pirátok. Ako to Veronika Dianišková docielila? Najprv nám dopriala pocítiť vlny, morský vzduch, radosť z dobrodružstva, a keď sme po pár stranách zistili, že nie sme na mori, nemáme pod nohami drevenú palubu lode, umožnila nám retrospektívnym rozhovorom najstaršej pirátky a jej dedka nezúfať si, lebo to dobrodružstvo aj tak môže prísť znovu. Veď „košaté jablone sú veľryby a jabĺčka sú malé rybky. A tá jedna jediná popínavá ruža je jedna z morských panien. Na ostatné už prídete samy, oceán je plný všakovakých bytostí, nemôžem ti všetko len tak prezradiť.“ (s. 19)
Text a kniha sú však rozličné entity. Text Veroniky Dianiškovej je výborný (ktovie, či ešte taký vzácny rukopis o dievčenských dobrodružstvách zakotví v mailových schránkach vydavateľstiev), jeho spracovanie do knižnej publikácie už neo(c)hromí. Paperback neprekáža, ani neukracuje nič zo serióznosti jej rozprávok, modrá farba taktiež neprekáža, ani to, že je prvým obrazovým plánom pri pojme voda, ale prekáža čierny nadpis (a ešte kurzívou) na modrom. Ani ilustrácie nenadchnú. Neumožňujú plynulý chod medzi textovým a vizuálnym materiálom. Sú akoby len nálepkami prilepenými v tom nesprávnom zápisníku. Text Pirátske rozprávky by utiahol výraznejšie, podmanivejšie ilustrácie. Je dostatočne impresívny a neklišeovitý. Minimalistická kresba v tomto prípade nepodčiarkuje citlivosť a sugestívnosť celého príbehu.
A komu sa teda bude dobre čítať? Malým, veľkým i najväčším deťom. Pretože tu ide o veľa. O rozprávku, ktorá našla fantastický pomer patetickosti, (ne)gýčového morského dobrodružstva, nápaditého tajomna a vážnych i pozitívnych rodinných konštelácií. O rozprávku, ktorá môže ustáť konkurenčný boj na trhu s detskými knihami, aj napriek nie tak atraktívnym kresbám pre detské oči. Pretože kultivovane a čisto napísaných príbehov o vytváraní si vlastného sveta vnútri domova, nezašpliechaných tými najtypickejšími, nadužívanými rozprávačskými mechanizmami, naozaj nie je veľa.
Foto ilustrácia z knihy Pirátske rozprávky
