Vyhľadávanie
Kanaďan Peter Petro a Španiel Alejandro Hermida preložili Pišťaneka, Matkina či Rúfusa
„Európa sa nás nebude pýtať, kto sme. Musíme jej to ukázať sami.“ Aj takéto slová zazneli v úvode k Medzinárodnému prekladateľskému semináru, ktorý sa začína v sobotu a bude trvať do 1. marca v Budmericiach. Organizátorom tohto podujatia je Literárne informačné centrum, ktoré v tomto období práve rozbieha svoju činnosť. Či už ide o spomínaný prekladateľský seminár, alebo Poradu prekladateľských centier, či niekoľko knižných festivalov – v Londýne, Paríži, Varšave, Prahe.
Seminár je jedinečnou príležitosťou na stretnutie s prekladateľmi, možnosťou porozprávať sa a vymeniť si skúsenosti a dáva celkový pohľad na to, ako sa vlastne preklad realizuje. Veď ich tam bude vyše dvadsať.
Peter Petro, pôvodom Bratislavčan, žijúci teraz v Kanade, prekladal do angličtiny Petra Pišťanenka a Maxima E. Matkina. Vraví, že problémom nie je len preloženie reálií, ktoré v mnohých prípadoch nie sú zrozumiteľné pre cudzinca, a tak nevie odčítať to „medzi riadkami“, ale ťažkosti sú aj pri hľadaní dobrého vydavateľa s dobrou distribúciou. „Niekedy treba použiť celkom iný jazykový kód,“ dodáva s ťažkým výdychom a radí, že preklad je síce dobrodružstvo, ale nikomu ho neodporúča len ako zábavu.
Ďalším účastníkom seminára je Alejandro Hremida. Pôsobí ako pedagóg na univerzite v Madride a do španielčiny preložil Milana Rúfusa a jeho zbierku Zvony. Ako sa vyjadril, s poéziou je to o niečo ťažšie, pretože predsa len je to menšinový žáner. Slovensko je preňho veľkou láskou a prekladu venoval veľmi veľa. Rúfus tak vyšiel v jeho krajine dvojjazyčne a v dobrom vydavateľstve.
Popri Literárnom informačnom centre pracuje od roku 1996 aj dotačný systém Komisie SLOLIA. Od svojho vzniku do konca roku 2003 udelila podporu celkove 159 knižným, resp. časopiseckým projektom, z ktorých bolo 124 zrealizovaných. Vďaka komisii boli preložené diela slovenských autorov do 22 svetových jazykov (vrátane angličtiny, francúzštiny, maďarčiny, nemčiny, nórčiny, ruštiny a iných).
Hermida na záver dodáva: „Viete, preklad je vec, pri ktorej som zistil, že svetoví autori nie sú poväčšine tí, ktorí píšu pre celý svet. Často sú to aj drobní autori, ktorí výstižne opíšu to prostredie, z ktorého pochádzajú.“
Robím reklamu slovenskej literatúre
S PETROM PETROM
Nemusí byť prekladateľ tak trochu aj sám autor, aby vedel dielo dobre podať v cudzom jazyku?
- Určite sú prekladatelia, ktorí nič nepíšu. No ja som nestretol ešte nikoho, kto by niečo nepísal – listy, básne, poviedky. V mojom prípade je to tak, že som sa pokúšal o všetky formy písania. V preklade je to podľa mňa aj akýsi pocit zodpovednosti. Predsa len robím akoby reklamu slovenskej literatúre. A tak sa snažím prekladať veci, ktoré sa mi páčia.
Takže v prípade Pišťaneka a Matkina, ktorých preklad robíte, máte k nim aj svoj osobitný vzťah?
- To je spojené s tým, že osobne poznám týchto autorov. Pišťanek – to bola pre mňa výzva, predsa len to nie je najľahšie preložiť. V prípade Matkina to zasa bola otázka, či niečo, čo je populárne u nás, bude mať úspech aj inde.
Máte autorov, ktorých do budúcnosti plánujete preložiť?
- Áno, napríklad Ruda Slobodu. Začal som pracovať na jeho diele Rozum.
Radoslav Tomáš
(Národná obroda 27.2.2004, č. 48, roč. XV., príl. štýl, s. XIII)
