Viac hláv, viac jazykov. Stačí to k nezávislosti?

Žena s hadím telom a deviatimi dračími hlavami. Mytologická postava Hydry sa stala kabalou literárneho festivalu PesText, ktorého prvý ročník prebiehal posledný septembrový týždeň v maďarskej Budapešti. Položil staronové otázky o tom, aký význam má posadiť literárne činných ľudí z rôznych kútov Európy za okrúhly stôl.

Je celkom trefné mať za symbol textu netvora s jedovatým dychom, ktorý stráži podsvetie, a keď mu odseknú niektorú z hláv, narastú namiesto nej dve. Čím viac hláv, tým viac jazykov. A čím viac jazykov, tým lepšie – akosi takto rozvíjajú organizátori vysnívaný obraz o literatúre ako o jednom z umení, ktorým sa dá bojovať proti zlu a zároveň ho v jeho najrozmanitejších podobách stvárňovať. Prirovnanie spojili s predstavou o otvorenom fóre pre veľkú skupinu tvorcov, ktorí dokážu medzi sebou diskutovať o dôležitých témach.

Literárne zaujímavá migrácia?

Čím je pre vás jazyk, z ktorého prekladáte? Čo pre vás znamená sloboda? Ako sa žije maďarským spisovateľom v emigrácii? Aké je žiť a tvoriť v inej krajine a čo robí migráciu literárne zaujímavou? Pýta sa festival v tematických blokoch, ktoré si vytýčil. Malé predkolo v ich duchu si urobil ešte v júni na bratislavskom festivale BRaK, kde usporiadal workshop.

Autori, svet a práva

Ako jedna zo základných tém sa v Budapešti objavila aj problematika autorských práv, čo v danom kontexte nie je náhoda. Za vznikom festivalu totiž stoja mladí nadšenci z organizácie MISZJE, ktorá pôsobí v Maďarsku od roku 2008. Zastupuje spisovateľov, prekladateľov či redaktorov pri výkone ich autorských práv a udeľuje licencie na použitie ich diel.

Hosťami festivalu boli autori domácej scény, ale aj autori píšuci po maďarsky za hranicami, prekladatelia, spisovatelia a básnici z Rumunska, Poľska, Srbska, Chorvátska, Turecka, Nemecka, Anglicka, Rakúska, Česka, Izraela, dokonca z Indie. Za Slovensko to boli básnici Michal Habaj a Michal Tallo, literárna vedkyňa Ivana Taranenková a zástupcovia autorskej spoločnosti LITA, ktorá pôsobí v podobnej pozícii ako MISZJE.

Aktuálne témy, ktoré sa v súvislosti s hranicami jazykov a literatúr riešili, striedal aj živý diskurz okolo osobností už nežijúcich maďarských autorov. Mladí poeti sa konfrontovali s tvorbou básnického barda Sándora Kanyádiho, nechýbal ani hold Agote Kristofovej. Festival podporili uznávané spisovateľské osobnosti zo súčasnej domácej scény: László Márton, László Garaczi či Endre Kukorelly, Krisztina Tóth, Zsófia Bán, Noémi Szécsi.

Silná konkurencia

Niet pochybností o tom, že bez umeleckého prekladu by boli chudobné nielen knižné pulty, ale aj náš život – držia sa organizátori myšlienky, ktorá podujatiam na festivale potvrdila ich cezhraničný presah. Aj preto, v snahe priniesť do mesta literatúru a jej tvorcov v mnohofarebnosti, ktorá prekročí bežné tradície, rozhodil PesText siete na rôznych miestach v centre Budapešti. Diskusie, čítačky, workshopy, prezentácie štipendijných pobytov aj sprievodné programy prebiehali v kaviarňach, na námestiach či na atraktívnej Lodi A38.

Niektorým akciám dalo strechu nad hlavou Petőfiho literárne múzeum, ktoré festival z veľkej časti aj finančne podporilo. V tejto súvislosti sa nedá obísť fakt, že literárna inštitúcia s dlhou a dôležitou tradíciou padla ako drvivá väčšina ďalších kultúrnych ustanovizní do rúk vládnej moci, ktorá za posledné roky urobila v Maďarsku zásadné kroky, aby mohla kultúru využívať ako nástroj politickej manipulácie. Mnohí spisovatelia, literárni vedci, historici či profesori literatúry a iní literárne činní ľudia preto nemajú inú možnosť, než sa podvoliť diktátu peňazí, ktorých tok Orbánova vláda zručne ovláda. Tí umelci, ktorí jeho moc otvorene bojkotujú, sú v nemilosti.

V poznačenej dobe

Mladí organizátori PesTextu sa k hodnote umeleckého textu postavili ako k produktu, ktorý je schopný žiť vlastným životom a podarilo sa im pritiahnuť na svoju pôdu schopných tvorcov. Zámer zaštítili aj Cenou Gejzu Csátha, založenou v roku 2016 Združením mladých spisovateľov a určenou pre progresívnych mladých literátov. Financovaná je výlučne zo súkromných príspevkov.

Úsilie je teda pozoruhodné, i keď konkurencia zabehnutých literárnych festivalov v maďarskej metropole je pomerne silná. Aj preto bude zaujímavé sledovať, ako sa festival chce profilovať do budúcnosti, za akých podmienok má šancu prežiť a akou formou si v dobe silno poznačenej kultúrno-politickým tlakom bude zachovávať nezávislosť.