„Možno ste si všimli, že Artforum tento rok nemá stánok na Bib-
liotéke. Rozhodli sme sa nezúčastniť, pretože veľtrh sa časom stal
naozajstným trhoviskom s lacnými knihami a klobásou a návštev-
níkov slogan láka na knihy za jedno euro. Hodnota kníh nie je v ich
výpredajovej cene a množstve. Knižný veľtrh nemá byť výpredajom
skladov, má byť sviatkom, miestom, kde sa aj náhodný a nepravi-
delný čitateľ dostane do osobného kontaktu s krásnymi a jedineč-
nými knihami, na ktorých spolupracujú vydavatelia, spisovatelia,
ilustrátori, editori, korektori, tlačiari, grafi ci. Dúfame, že sa tento
trend v budúcich rokoch zmení. Dovtedy sa s vami radi stretneme na
menších trhoch, diskusiách a besedách, napríklad aj u nás na Kozej.“
FB stránka kníhkupectva a vydavateľstva Artforum
Po dvoch dňoch – ešte k tomu víkendových – strávených na tohto-
ročnej Bibliotéke mám pocit, že viac sa k tomuto „podniku“ povedať
nedá a vlastne ani netreba. Neviem si predstaviť, čo by mohlo byť
vzdialenejšie pokojnému, takpovediac až „lenivému“ vychutnáva-
niu si knižky, ako to, čo som mal pred očami na našom najväčšom
knižnom veľtrhu.
Je pravda, že stánok s klobásami – ktorý sa medzičasom stal
významnou súčasťou „bibliotékového folklóru“ (vizualizujem si
predavača v tomto stánku, ako sa s klobásou v ruke pýta zákazníka:
„Chcete mať ozaj originálnu záložku?“) – som nevidel, ale tento rok
ste si mohli dať napríklad vyšetriť orgány cez ruku alebo cez nohu.
Iba za tri eurá! Veľtrh sa miestami podobal viac na sviatok bizáru než
na sviatok kníh: v zadnej časti mali stánok napríklad jehovisti alebo
scientológovia; vpredu lákali knihy za euro; hneď vedľa hlavného
pódia – na najviac exponovanom mieste – boli vystavené publikácie
o „zamlčaných dejinách Slovenov“ či „skurvenej Amerike“.
A keď Monika Kompaníková na hlavnom pódiu zdôrazňovala
vyššie uvedené stanovisko Artfora, prechádzal okolo mladík v in-
diánskom kostýme, ktorý bol pre pani v zadnom rade drobného
hľadiska evidentne zaujímavejší než laureátka ceny Anasoft litera
a jej posolstvo – pani v zadnom rade považovala za nevyhnutné si
mladého muža odfotiť, ten teda zapózoval a následne s úsmevom
odovzdal svoju vizitku so slovami, že „maľuje obrazy, ktoré svietia
v tme“ a že „už musí bežať, pretože má stánok na mineráloch“.
Na budúci rok – ak na Bibliotéke budeme – teda možno prinesie-
me reportáž zo súbežného podujatia Hodiny a Klenoty, Minerály
Bratislava. Každopádne – dovtedy sa môžeme stretnúť radšej na
BRaKu.
