Steve Jobs (1955 – 2011) je fenomén – priťahuje životom, osudom a víziou. v slovenčine po knihách z  vydavateľstva eastone books (walter isaacson: steve jobs a leander kahney: ako uvažuje steve jobs) prichádza novinka z vydavateľstva trio publishing cesta steva jobsa. podľa svedectva pisateľa tejto knihy sa obklopoval výlučne výnimočnými, tvorivými a inteligentnými ľuďmi, všetkých ostatných nazýval „debilmi”. napokon jean-louis gassé, bývalý výkonný riaditeľ applu, ho charakterizoval ako „kompetentného tyrana”.

Zakladateľ spoločnosti Apple priniesol nový pohľad a víziu v prístupe k produktom a  službám, výsledkom jeho úsilia je výrazná premena osobných počítačov, mobilov či hudby. Ešte na dlhý čas sa stane neutíchajúcim inšpiračným zdrojom pre mnohých, ktorí s ním prišli do kontaktu. To je aj prípad knihy J. Elliota, niekdajšieho viceprezidenta v  Apple Computer, ktorý sa na príklade Steva Jobsa rozhodol ponúknuť nové prístupy k  iLeadershipu, inteligentnému vedeniu firmy, dotýkajúcemu sa produktov, služieb, ľudí, tímov, organizácie s ohľadom na potreby a želania zákazníka. Jeho hlavným cieľom je, ako naznačuje v úvode, ponúknuť rady, ktoré by mali budúcich lídrov provokovať a  uvažovať takými spôsobmi, na ktoré dovtedy neboli zvyknutí.

Jay Elliot ukazuje čitateľovi cestu Jobsovou kariérou, na ktorej sa istú dobu pohyboval ako jeho blízky spolupracovník. Jeho rozprávanie je evidenciou, svedectvom ako S. Jobs pristupoval k  pracovným výzvam. Elliot ho charakterizuje ako vizionára s neveľmi vyvinutými zručnosťami potrebnými v  spoločenskom styku, čo mu však nebránilo stať sa takou dominantnou osobnosťou spoločnosti Apple, že jeho auru v  nej bolo možné vnímať aj po nedobrovoľnom odchode spôsobenom nezhodami s vedením. Elliot vníma Jobsa ako umelca vo svojej oblasti, ktorého „poháňalo nadšenie pre vlastné výtvory, pre svoje produkty”, ako Michelangela, ktorý bude „dovtedy (…) robiť ťahy štetcom na plátne, kým nenadobudne istotu, že všetko je tak, ako má byť”. Jeho prístup k práci odhaľuje aj na pozadí Jobsovej túžby stať sa budhistickým mníchom (budhizmus ho pohltil na ceste po Indii), čo sa podľa Elliota prejavilo v  mnohých ohľadoch aj v  neskoršom napĺňaní výziev. Ďalším kľúčovým bodom bola jeho fascinácia ľudskou rukou a kaligrafia, čo sa premietlo do citu pre tvar, formu, dizajn a  vysokého dôrazu na detail. Jobs bol detailista, ktorý sa sám prostredníctvom elementárnych príkladov usiloval predvídať spotrebiteľskú skúsenosť, dôraz na detail sa preto prejavoval aj v komunikácii s členmi jeho tímu – s takýmto postojom pristupoval k vytváraniu produktov, pričom akcent kládol najmä na potreby a pohodlie konečného spotrebiteľa. Hlavným heslom sa preto stala jednoduchosť a  nekomplikovanosť produktov, ktoré zvládne aj zákazník bez technických zručností či návodu na použitie.

Podľa Elliota vízia a  cieľ, viera v  seba, svoje produkty (za ktorými stojí konkrétne meno), tvorivá atmosféra a  tímová kultúra majú zásadný vplyv aj na formovanie a  prácu všetkých organizačných zložiek a  podieľajú sa na znížení miery fluktuácie zamestnancov. Píše, že celý tím okolo Jobsa podľahol jeho nadšeniu a  napriek niekoľkým neúspechom pokračoval vytrvalo vo svojej práci. Kniha Cesta Steva Jobsa je plná heroizovania a  adorovania jeho líderských spôsobov, písaná americkým štýlom presiaknutým nadšením a vierou v úspech (hoci v konečnom dôsledku o iLeadershipe sa v nej rozpráva iba v drobných exkurzoch na pozadí vízií a  rozhodnutí Steva Jobsa); naznačujú to aj názvy častí, ako Mág nových produktov, Talent je to, na čom záleží, Kolektívny duch a celostný prístup k produktu, Ako byť úžasný: iný pohľad na predaj Ako sa stať Stevom. Práve názov poslednej časti je trochu zarážajúci a nastoľuje otázku, či je napriek osvojeniu si niekoľkých spôsobov prístupu k  líderstvu možné stať sa Stevom Jobsom, veď napokon to, na čo Elliot v  celej knihe poukazoval, vyznievalo ako prirodzený, jedinečný talent spojený s jasnou víziou. Azda preto nakoniec trochu korigujúco pridáva, že minimálne je možné nasledovať Jobsov príklad, ísť v jeho šľapajach.