Vlasta Hochelová: Sen o nespavosti
Vlasta Hochelová (1953) pracuje ako odborná asistentka na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Básne, poviedky a rozprávky publikovala v literárnych periodikách Romboid a Rak, v časopisoch Slovenka, Listy, Rebrík, Zrno a v Slovenskom rozhlase. Verše jej vyšli aj vo Fínsku v časopisoch Bohemia a Elämäntarina. Je autorkou viacerých štúdií z teórie žurnalistiky a mediológie. Knižne vydala Slovník novinárskej teórie a praxe (2001).
Zbohom
Tak zbohom, sirôtky v záhone,
rozlúčme sa, lístočky trepotania,
zbohom, draci v oblakoch
a chlebíky hlinených pecí,
zbohom, behanie v brezovom háji
a biele bodky kozliatok,
zbohom, kľukaté chodníčky vŕškov
a krbáľanie v tráve nežnosti,
zbohom, líščie ušká v brlôžku,
rozlúčme sa, mláďatká v jamke...
Strácam sa
v digitálnom čase.
Niet mi pomoci.
Vťahuje ma
sieťka sieťovanej siete.
Tak zbohom, milučkí.
Prstoklad
Hovorím o duši
aj myslím na telo,
hovorím o láske
aj myslím milovanie.
Je to prirodzenosť
mojej drahej
ženskosti.
Môžeš ma
Zamietnuť,
keď sa k tebe
s nehou priblížim.
Môžeš
povedať nie.
Môžeš mi
odoprieť všetky dotyky,
zastaviť tichý prstoklad,
uťať dych.
Môžeš ma
ponoriť
do čiernych vôd
najhlbšieho strachu,
kde sa budem báť až po dno
tvojej milosti.
Atrofované láskavosti
Je ľahké spáchať úkladnú vraždu.
Stačí mlčať, mlčať a mlčať.
A všetky kanáliky citu,
nastavené na láskavé láskavosti,
zakliate v slove,
čitateľné v myšlienke,
dešifrovateľné
v zrní písmenok,
budú chradnúť,
atrofovať,
od sucha sa krútiť
až do prostej špirály DNA.
Pocítiš prázdnotu
a spoznáš,
že už nik nie je zvedavý
ani na tvoj osobný kód.
Dualita
Rozumiem
teplu ruky,
plachosti pod viečkami,
akčným pohybom,
čo nenasýtia.
Rozumiem
pauze zajakavosti bytia,
reči prímerov
z precízne zložených slov.
Vábničkám poézie
– rozumiem.
Aj zlu –
ťažidlu dobrých úmyslov...
Nerozumiem ľadovej triešti,
rozpoltený vikomt.
Klam
Kopni to do seba, panáčik,
hadí jazýček na pochode.
Tvoj kmitočet
fascinuje
tučné modelky
v priestore zrkadlenia.
Anorektické rúčky
na stratenej hrudi.
Kopni to do seba!
Trojica
Ja milujem,
ty nemiluješ.
Ja nemilujem,
ty miluješ.
Stretnutie
na rohu.
Cíp kabáta za zlomom,
parfum vo vzduchu.
Pes zdvíha zadnú nohu...
Prinavracia zmysel.
Prázdna väzba
Uprostred všetkého
dobra a zla
poézia – prázdny chrbát väzby.
Hľadáš lásku človeka.
On sa však spolieha
na nebotyčný múr.
Neobjímeš drôty,
ani strážneho psa
sebaklamu,
ani srdce
opásané
elektronickou obručou.
Púšťaš k sebe ľahostajnosť
a napĺňaš ju
vlastnou.
Bez kriku,
bez citu,
čisto technicky
a schematicky.
Konšpirácia
Päťdetsiatnici
– tajne fajčia, pijú
aj milujú.
Opak je
neserióznosť.
Imperatív starnutia:
Chodci
po pravej strane,
anjeli podchodom!
Inak –
odchýlka sa trestá
pádom ...
Vitaj doma,
Polámané krídlo!
Sen o nespavosti
Snívalo sa mi,
že nemôžem zaspať.
Prebudil ma sen o nespavosti.
Štrbinou v tme
uzrela som spánok:
zložené ruky
na hrudi môjho milého.
Snívalo sa mi,
že ho vezú do diaľky.
Vrany si sadali pred povoz
do puklín v asfalte.
Prebudenie:
o vrane.
Kráčala kdesi
na pomedzí.
Čiernou nohou
mi prešla cez srdce
rovno do sna
o kráse neprebudenia.
(Zo zbierky Sen o nespavosti, ktorá vychádza vo Vydavateľstve Q 111.)