Vlasta Hochelová: Sen o nespavosti

Vlasta Hochelová (1953) pracuje ako odborná asistentka na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Básne, poviedky a rozprávky publikovala v literárnych periodikách Romboid a Rak, v časopisoch Slovenka, Listy, Rebrík, Zrno a v Slovenskom rozhlase. Verše jej vyšli aj vo Fínsku v časopisoch Bohemia a Elämäntarina. Je autorkou viacerých štúdií z teórie žurnalistiky a mediológie. Knižne vydala Slovník novinárskej teórie a praxe  (2001).  

 

Zbohom

Tak zbohom, sirôtky v záhone,

rozlúčme sa, lístočky trepotania,

zbohom, draci v oblakoch

a chlebíky hlinených pecí,

zbohom, behanie v brezovom háji

a biele bodky kozliatok,

zbohom, kľukaté chodníčky vŕškov

a krbáľanie v tráve nežnosti,

zbohom, líščie ušká v brlôžku,

rozlúčme sa, mláďatká v jamke...

Strácam sa

v digitálnom čase.

Niet mi pomoci.

Vťahuje ma

sieťka sieťovanej siete.

Tak zbohom, milučkí.

Prstoklad

Hovorím o duši

aj myslím na telo,

hovorím o láske

aj myslím milovanie.

Je to prirodzenosť

mojej drahej

ženskosti.

Môžeš ma

Zamietnuť,

keď sa k tebe

s nehou priblížim.

Môžeš

povedať nie.

Môžeš mi

odoprieť všetky dotyky,

zastaviť tichý prstoklad,

uťať dych.

Môžeš ma

ponoriť

do čiernych vôd

najhlbšieho strachu,

kde sa budem báť až po dno

tvojej milosti.

 

 

Atrofované láskavosti

Je ľahké spáchať úkladnú vraždu.

Stačí mlčať, mlčať a mlčať.

A všetky kanáliky citu,

nastavené na láskavé láskavosti,

zakliate v slove,

čitateľné v myšlienke,

dešifrovateľné

v zrní písmenok,

budú chradnúť,

atrofovať,

od sucha sa krútiť

až do prostej špirály DNA.

Pocítiš prázdnotu

a spoznáš,

že už nik nie je zvedavý

ani na tvoj osobný kód.

Dualita

Rozumiem

teplu ruky,

plachosti pod viečkami,

akčným pohybom,

čo nenasýtia.

Rozumiem

pauze zajakavosti bytia,

reči prímerov

z precízne zložených slov.

Vábničkám poézie

– rozumiem.

Aj zlu –

ťažidlu dobrých úmyslov...

Nerozumiem ľadovej triešti,

rozpoltený vikomt.

Klam

 

Kopni to do seba, panáčik,

hadí jazýček na pochode.

Tvoj kmitočet

fascinuje

tučné modelky

v priestore zrkadlenia.

Anorektické rúčky

na stratenej hrudi.

Kopni to do seba!

 

Trojica

Ja milujem,

ty nemiluješ.

Ja nemilujem,

ty miluješ.

Stretnutie

na rohu.

Cíp kabáta za zlomom,

parfum vo vzduchu.

Pes zdvíha zadnú nohu...

Prinavracia zmysel.

Prázdna väzba

 

Uprostred všetkého

dobra a zla

poézia – prázdny chrbát väzby.

Hľadáš lásku človeka.

On sa však spolieha

na nebotyčný múr.

Neobjímeš drôty,

ani strážneho psa

sebaklamu,

ani srdce

opásané

elektronickou obručou.

Púšťaš k sebe ľahostajnosť

a napĺňaš ju

vlastnou.

Bez kriku,

bez citu,

čisto technicky

a schematicky.

 

Konšpirácia

Päťdetsiatnici

– tajne fajčia, pijú

aj milujú.

Opak je

neserióznosť.

Imperatív starnutia:

Chodci

po pravej strane,

anjeli podchodom!

Inak –

odchýlka sa trestá

pádom ...

Vitaj doma,

Polámané krídlo!

Sen o nespavosti

Snívalo sa mi,

že nemôžem zaspať.

Prebudil ma sen o nespavosti.

Štrbinou v tme

uzrela som spánok:

zložené ruky

na hrudi môjho milého.

Snívalo sa mi,

že ho vezú do diaľky.

Vrany si sadali pred povoz

do puklín v asfalte.

Prebudenie:

o vrane.

Kráčala kdesi

na pomedzí.

Čiernou nohou

mi prešla cez srdce

rovno do sna

o kráse neprebudenia.

(Zo zbierky Sen o nespavosti, ktorá vychádza vo Vydavateľstve Q 111.)