Vyhľadávanie
Vydal som blogerke Ľubomíre Romanovej knihu Vlasy dupkom a je mi veľkou cťou...
Množstvo autorov by Ľubomíre Romanovej mohlo vyčítať, že v jej poviedkovej knihe z lekárskeho prostredia na každej strane niekto umiera, prežil ťažký úraz, prosto je jednou nohou v hrobe. Ako autor románov viem, že toto sú najsilnejšie momenty knihy a ak s nimi vie spisovateľ citlivo narábať, môže čitateľa šikovne dostať do deja. „Pché, Romanová to tam kosí, tej sa píše jedna radosť!“ Lenže Ľubka tieto veci nezneužíva. Píše o smutných veciach tak prirodzene a s ľahkosťou, že ich pochopí aj človek od lisu, i vysokoškolsky vzdelaný. Používa na to zlatú strednú cestu, skromnosť slov je úmerná sile príbehu, tryská z nich pokora, zmierenie a obrovská ľudskosť. Vracia ľudí späť na zem. V nemocnici, ale aj ako blogerka a spisovateľka.
Katka Koščová na krste knihy spievala nádhernú pieseň Šivot s textom Michala Baláža. Slová tej piesne: „Nehádž do žita dožité, spomienky vždy sú zložité, snom šepkám žite...,“ akoby vyjadrili celú spomínanú knihu. Ďalšia kmotra, Adela Banášová, sa ma na pódiu pýtala, akú priečku predajnosti kniha momentálne zaujíma. Myslím si, že aj Adelka vie, že pri tomto titule v prvom rade vôbec nejde o predajnosť. Tá kniha bude liečiť, pomáhať a vracať ľudí do plnohodnotného žitia.
