Vo Frenštáte majú radi nielen poéziu

Literárny historik, bibliograf a publicista Libor KNĚZEK (13. júla 1929) patrí k takým predstaviteľom česko-slovenskej vzájomnosti, ktorí obojsmerne pôsobia na lepšie spoznávanie obidvoch literatúr a kultúr, nielen publikačnou tvorbou, ale aj osobnou prítomnosťou, buď pedagogickou alebo kultúrno-organizačnou prácou. Populárnou biografickou a spomienkovou formou priblížil čitateľom viacerých slovenských (Fraňa Kráľa, Petra Jilemnického) a českých autorov (Josefa Strnadla, Jaroslava Seiferta, Františka Halasa), povodil ich po miestach spojených s literatúrou (Literárne prechádzky po Stredoslovenskom kraji), ale najradšej čitateľov pozýva tam, kam sa sám najčastejšie vracia – do svojho rodného Frenštátska. Do svojho kraja sa vrátil aj publikáciami z posledných rokov – Spisovatelé a výtvarníci zpod Radhoště (2000), s kresbami svojej matky, akademickej maliarky Marie Parmovej-Knězkovej, jej životný príbeh a tvorbu zaznamenal v knihe Život v práci i tužbách (2001) a Můj Frenštát (2003), ktoré tvoria Malú frenštátsku trilógiu. Najnovší titul Libora Knězka Ve Frenštátě mají rádi poezii s podtitulom Halas a Seifert s přáteli v Beskydech (2003) pripomína aj vzťahy V. Holana, J. Zahradníčka, J.Čepa a ďalších umelcov k frenštátskym priateľom J. Jelínkovi a P. Parmovi.

Pri príležitosti 75. narodenín autora pripravila Mestská knižnica vo Frenštáte pod Radhoštem Bibliografiu publikácií Libora Knězka o literárnych a výtvarných tradíciách Frenštátska a jej obsah dokazuje, že svoj hlboký vzťah k rodnému kraju vyjadruje tým, že prispieva k jeho lepšiemu poznaniu. Ani v tomto veku autorova činorodosť neustáva, pripravuje práce o F. Horečkovi, J. Drozdovi a obšírnu štúdiu Literatúra na Frenštátsku. Za svoje dielo je navrhnutý na Cenu E. E. Kischa.

–r–