Všetci sme René
Počas festivalu Autoriáda, ktorý sa konal v bratislavskej Novej Cvernovke, prebiehalo aj finále súťaže cena René Anasoft litera gymnazistov 2018. Zástupcovia 17 slovenských gymnázií a stredných škôl sa stretli na besede, z ktorej v tajnom hlasovaní vzišiel laureát ceny Daniel Majling s knihou Ruzká klazika.
 
Nebudem sa tváriť, že píšem tento text ako nezaujatý pozorovateľ. S cenou René som intenzívne fungovala už od augusta: dávali sme dokopy zoznam škôl, objednali knihy, zaslali ich, doobjednali pre školy, kde sa prihlásilo viac žiakov, organizovali besedy s autormi a slávnostné vyhlásenie. Na každej škole sme sa stretli s pozitívnymi reakciami, od študentov aj pedagógov. Všetci sa chcú zapojiť aj v ďalšom ročníku. Netreba vysvetľovať, čo je na projekte pre zúčastnených atraktívne, všetci vieme, kam sme sa v rámci školského učiva v našej novodobej literatúre dostali a pri oklieštených počtoch hodín literatúry sa v maturitných ročníkoch súčasná próza len preletí. Sami pedagógovia sa priznali, že o mnohých knihách v cene René nevedeli a o to radšej sa aj sami dovzdelali.

Mýtus o nečítajúcej mládeži sa v prítomnosti šikovných študentov vyvracia ľahko, cena René však vznikla preto, aby o knihách najmä diskutovali. Na každej škole prebehol tento proces inak: niekde sa stretávali na hodinách literatúry, inde na seminároch či v školskej knižnici.

Delegáti zo škôl boli potom pozvaní na záverečnú besedu do Novej Cvernovky. Viedla ju porotkyňa súťaže a riaditeľka LIC Miroslava Vallová. Jednotliví delegáti zastupovali názory svojich škôl, no vyjadrovali i osobné preferencie a mnohí sa priznali, že svoje postoje zmenili počas besedy aj niekoľkokrát. Zazneli argumenty za a proti o zúčastnených autoroch. Veľa sa diskutovalo aj o štatúte víťaza, napríklad: vybrať text, ktorý naláka iných študentov prečítať si niečo zo súčasnej slovenskej literatúry alebo sa držať viac literárnej kvality na úkor atraktívnosti? Do besedy sa zapojili aj spolužiaci delegátov, pedagógovia, ktorí so žiakmi prišli z Košíc, Popradu či Senice, aj moderátor slávnostného večera Jakub Lužina.

Po 19:00 sme odštartovali slávnostné vyhlásenie laureáta, meno ktorého bolo dovtedy utajené. Celé vyhlásenie možno scestne označujem slávnostným, Jakub Lužina ho poňal veľmi pankáčsky, študenti sa bavili a nikto nemusel mať stres z prílišnej zošnurovanosti. Na pódiu vystúpili autori nominovaných kníh D. Majling, M. Hečko a R. Pupala. V. Rozenbergová a Ľ. Lesná sa ospravedlnili za neúčasť. Po asi hodine programu zástupcovia študentskej poroty vyhlásili laureáta D. Majlinga. Študentov sme poslali na vlaky a autobusy, tých najcezpoľnejších do hotela, kde sme im sprostredkovali ubytovanie. Domov som sa prešla plná adrenalínu a pozitívnych emócií, ktoré je ťažké sprostredkovať. Môžem vám len poradiť, aby ste cenu René sledovali 365 dní v roku, pretože vyhlásenie laureáta je len zlatým klinčekom projektu.
 
Karin Koščáková, študentka, Gymnázium Poprad
Zo všetkých kníh, ktoré som čítala, sa mi najviac páčila Ruzká klazika. Každý príbeh som čítala s veľkou chuťou a nevedela som sa dočkať nasledujúceho. Myšlienky o živote neviditeľné na prvý pohľad, doplnené jemnou iróniou a humorom autora, ma nielen pobavili, ale donútili rozmýšľať. Nakoniec to celé dávalo hlboký zmysel.
 
Marek Pavol Fóra, študentka, Gymnázium Považská Bystrica
Bol som milo prekvapený tým, že nebola poviedka, ktorá by ma nezaujala alebo nudila. Hneď prvá poviedka Ruzkej klaziky ma dostala (Láska je veľká čarodejka) – krátka, ale veľmi zaujímavá. Téma milostno-literárneho trojuholníka a čiastočne nenaplnenej lásky bola perfektná. Mladá inteligentná redaktorka, ktorá je ochotná sa obetovať, len aby bola v prítomnosti muža, ktorého milovala, vymýšľa geniálny systém, ktorý jej neskôr prinesie smrť. Poviedka, na ktorej som sa nasmial ako nikdy, bola Žil v pravde. Poviedka ma privádzala k dvom myšlienkam: aj to, čo sa zdá na prvý pohľad nepoužiteľné, sa využiť stále dá, len treba zmeniť zmýšľanie. A druhá: ak si nedáš pozor, zadusíš sa „vlastnými zvratkami“, teda to, čo robíš, nesmie prevziať kontrolu nad tebou. A na záver môj najväčší favorit – poviedka Vzkriesenie – také zrkadlo ľudstvu a spoločnosti, že až, 100 % pravdivé a 100 % výstižné, pre mňa najlepšia poviedka z tejto knihy.
 
Miroslava Nitschová, pedagogička, Gymnázium Poprad
So študentmi sme sa stretávali pravidelne každý piatok v našej školskej knižnici, kde sme si vymieňali názory a postrehy o čítaných dielach. Boli veľmi otvorení a nemali problém povedať svoj názor aj v prípade, že sa im kniha nepáčila. Väčšinou ale boli našou slovenskou literatúrou príjemne prekvapení, hoci na začiatku mnohí z nich tvrdili, že sami by sa do čítania kníh súčasných slovenských autorov nepustili.
 
Jozef Šujak, pedagóg, Gymnázium Považská Bystrica
V kontexte upadajúceho záujmu mládeže o čítanie veľmi pozitívne ako učiteľ vítam aktivitu LIC a Ceny Anasoft litera, ktorej cieľom je motivovať žiakov k čítaniu súčasnej slovenskej literatúry. Výborným aspektom súťaže je aj jej zameranie na súčasnú slovenskú literatúru, ktorá nezaslúžene u čitateľov ostáva v tieni svetovej produkcie a jej trendov (či už sú to severské detektívky alebo historické ságy). Prichádzajú tak o skvelé domáce texty.
 
Soňa Uriková