Vyhľadávanie
Alexandra Salmela: Strom alebo košatý príbeh o strašne zlom Blöeglöekovi a o Princeznej, ktorá mala všetko
Ilustrácie: Martina Matlovičová
Bratislava: LIC, 2020
Počiatočný obrázok sveta vytvorený Alexandrou Salmelou je postapokalyptický a nehostinný. Nič, len vyprahnutá pustatina. Mohlo by sa zdať, že s takýmto základom sa dá ťažko vytvoriť veselý a farebný svet z obálky knižky.
Celý príbeh možno interpretovať ako podobenstvo o dnešnom konzumnom svete, ktorý zastiera skutočné a existenciálne problémy našej planéty. Zdecimovaná krajina je dôsledkom „kyslých dažďov a slaných sĺz“. Sladkej, životodarnej vody niet. Nestrieda sa dokonca ani deň a noc a jedinou živou vecou z prírodnej ríše je starý, zoschnutý pahýľ stromu, pod ktorým býva strážca s desivým menom Blöeglöek. Okrem Blöeglöeka žijú v krajine aj hrivnatí dvojnožci, ktorí sa správajú ako archetypálni lovci. Živia sa len bohapustým lovením okrídlených kotkodavcov, t. j. sliepok. V krajine, kde nezapadá slnko, sa aj tak nič iné robiť nedá. Len jesť a odpočívať. Život je jednotvárny.
Druhú linku príbehu tvorí kráľovstvo princeznej, ktorá má všetko. A keďže všetko nepozná hranice, zatúži aj po zlatej hviezde a vydá sa za jej svetlom. Tak sa jedného dňa aj ona ocitne uprostred planiny a natrafí na suchý pahýľ. Lenže prvýkrát v živote zažíva odpor – Blöeglöek jej strom vydať nechce. Bojí sa oň. Navyše, teraz ho musí ochrániť pred dvojnohými hrivnatcami. Princezná pochopí, že sú veci, ktoré nemôžu patriť len jej. Sú spoločným vlastníctvom. Okrem toho, neexistujú len tak. Treba sa o ne starať, zveľaďovať ich a zachovávať. Inak úplne zmiznú.
Na základe tejto skúsenosti sa princezná mení. Začne túžiť po spoločnom cieli, z ktorého nevyťaží len ona, ale celé obyvateľstvo divnej krajiny. Je to svet plný farieb a vôní. Blöeglöek princeznú naučí vnímať okolitý svet a jeho potreby a ona mu za to ukáže, že treba veriť v nemožné a snívať.
Príbeh je veľmi hravý a fantazijný. Salmela sa rada hrá so slovíčkami a so slovenskou ľubozvučnosťou. Vymýšľa veľa novotvarov (príklady). Autorke sa podarilo vytvoriť svet, kde jedno neznamená nutne druhé. Hravo preskakuje z jednej reality do druhej, čím prináša tajomno a prekvapenia. Nechýba jej ľahkosť a „pojašenosť“, ktorú ocenia deti aj dospelí. Knižka je vhodná skôr na spoločné čítanie rodičov s deťmi. Ťažko povedať, či deti rozkódujú pomalší rozbeh príbehu a jeho dôslednú, no trochu komplikovanú zašifrovanosť. Na konci zasvieti pekná myšlienka, že aj keď môžeme všetko vlastniť, nakoniec to najcennejšie je naša sloboda. V tej slobode sa môžeme rozhodnúť nevlastniť aj vôbec nič. Len žiť. A nechať žiť.
Tereza Oľhová (1986)
Vyštudovala scenáristiku na FTF VŠMU v Bratislave. Debutovala spolu s Martinou Sľúkovou knižkou Inak sa mám fajn, vydala literárny portrét Jany Oľhovej Nespúšťaj oči z trate! a detskú knihu Posledný permoník. So sestrou Máriou spolu vytvorili komiks Bežná. Prispieva do časopisu Bublina.
