Vychádza novembrové číslo KR!

Tridsiate výročie Nežnej revolúcie sa celou sériou spomienkových podujatí prejavilo aj v literárnom živote. Napríklad, v Prahe sa na konci októbra konala vedecká konferencia Listopadové proměny, ktorá sa na rok 1989 pozrela v kontexte českej a slovenskej literatúry. Známe tváre bratislavského novembra sa stretli na pôde SAV na diskusnom fóre Akadémia a Nežná revolúcia a zhodli sa na tom, že demokracia, ktorej základy sa položili pred tridsiatimi rokmi, je proces a aktívna obrana demokratických hodnôt je nevyhnutná aj v súčasnosti. A konali sa aj viaceré ďalšie akcie, kde sa novembrové udalosti skloňovali aj v súvislosti s literatúrou a kultúrou. Poteší, že si novembrové udalosti nepripomíname len doma. Cyklus literárnych a umeleckých podujatí v Spojenom kráľovstve pod názvom Za zamatovou oponou prebiehal v októbri a novembri a my sme sa v tomto čísle porozprávali s jeho hlavnou organizátorkou Júliou Sherwoodovou. Témou rozhovoru je nielen november 1989, ale hlavne pomyselné zdvíhanie opony, za ktorou by sa pre britského čitateľa mohlo objaviť viac zo slovenskej literatúry.

Hlavnou témou čísla sú knižné hrdinky a čitateľky. Silné ženy, odvážne rebelky, úspešné ženy každého druhu v čoraz väčšej miere prenikajú do lektúry mladšej generácie čitateliek. V ankete, v ktorej sa pýtame na obľúbené knihy detstva a mladosti, svojimi odpoveďami na tému voľne nadväzujú spisovateľky a kritičky viacerých generácií. Do kníh rovnako vehementne vstupujú aj hrdinovia z počítačových hier – túto tému spracoval Dušan Taragel.

Rovnaký autor napísal článok o spomienkovej knihe jazzmana a bývalého rektora VŠMU Miloša Jurkoviča. Venujeme sa aj tvorbe iného výrazného slovenského umelca staršej generácie: Nora Nagyová predstavuje knihu Dagmar Inštitorisovej o tvorbe scénografa Jozefa Cillera.

Nechýba rubrika Ilustrovaná kniha, v ktorej Petra Baďová mapuje zaujímavé tituly z literatúry pre deti a mládež, a bohatý recenzný blok, kde sa na prvom mieste venujeme novej prozaickej knihe etablovaného spisovateľa a filmára Víťa Staviarskeho Kšeft.

Meno poľského výtvarníka, spisovateľa a významného predstaviteľa poľského exilu Józefa Czapského nie je na Slovensku príliš známe. Napriek tomu stojí návšteva jeho múzea v Krakove za to. Hoci aj preto, aby sme zistili, ako atraktívne môžu vyzerať aj biograficky orientované muzeálne expozície. Viac v rubrike Príbeh.

Želám vám príjemné chvíle v spoločnosti novembrového čísla Knižnej revue.