Vydali sme zborník Kukučín v interpretáciách

 

  Obálka zborníka Kukučín v interpretáciách

 

 

  

Zaujímavé odkazy:

 Kukučínovská konferencia na FF UK v Bratislave

 Zvukové záznamy príspevkov konferencie

 Martin Kukučín - spisovateľ, učiteľ a lekár

 

Na stiahnutie:

 Brožúrka "KUKUČÍN planéta 23444"

     lit_kukucin_99_210_obalka.pdf 

     lit_kukucin_99_210_vnutro.pdf

 

Prezentovaný knižný titul
je možné zakúpiť za výhodnú cenu
prostredníctvom nášho
virtuálneho kníhkupectva.

 

 

 

Martin Kukučín   

Významný slovenský spisovateľ, učiteľ a lekár Martin Kukučín (1860 - 1928) bol pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia zaradený do kalendára kultúrnych výročí UNESCO ako osobnosť roka 2010. To motivovalo Literárne informačné centrum aktívne sa podieľať na organizácii celej série vedeckých konferencií a seminárov v rámci kukučínovského roka a následne ako svoj edičný projekt vydať aj zborník najhodnotnejších referátov, ktoré na nich odzneli.

Odborným garantom ako i zostavovateľom zborníka bol Ján Gbúr, ktorý ho redakčne pripravil ako výber referátov zo šiestich krajín.


 

150. výročie narodenia významného slovenského spisovateľa Martina Kukučína bolo zaradené do kalendára kultúrnych výročí UNESCO na rok 2010. Literárne informačné centrum v Bratislave, Katedra slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Ústav slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave, Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska – Klub nezávislých spisovateľov, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove si pripomenuli toto výročie sériou podujatí vrátane medzinárodných vedeckých konferencií a seminárov prístupných aj širšej verejnosti. Podujatia poskytli príležitosť nanovo a na úrovni súčasnej literárnej vedy prehĺbiť interpretačné sondy do Kukučínovho rozsiahleho literárneho diela.

Literárnovedná reflexia Kukučínovho slovesného umenia prešla rozličnými vývojovými etapami. Na jej začiatku boli hodnotiace postrehy Kukučínovho súčasníka a literárneho kritika J. Vlčka, ktorý sa vcelku úspešne pokúsil načrtnúť syntetický obraz Kukučínovho literárneho profilu vo svojej knihe Dejiny literatúry slovenskej (1890). Neskôr sa spisovateľovej tvorbe venovali J. Škultéty, S. H. Vajanský, T. Vansová, E. Maróthy-Šoltésová, B. Slančíková-Timrava, P. Bujnák, F. Votruba, L. Nádaši-Jégé, Š. Krčméry, F. Kleinschnitzová, B. Haluzický, D. Chrobák, J. K. Šmálov, S. Mečiar, J. Menšík, M. Chorváth, I. KusýM. TomčíkA. Mráz, M. Pišút, R. Brtáň, S. Šmatlák, M. Prídavková-Mináriková, J. Števček, P. Liba a i. Dvojzväzkovú monografiu J. Nogeho Martin Kukučín tradicionalista a novátor (prvá časť vyšla roku 1962, druhá roku 1975) a knižnú prácu O. Čepana Kukučínové epické istoty (1972) možno považovať za doteraz najdôkladnejšie spracované portréty Kukučína prozaika. J. Pašteka zasa podrobne analyzoval tri Kukučínove divadelné hry (Komasácia, Bacúchovie dvor, Obeta) v dvoch svojich knižných prácach Pohľady na slovenskú dramatiku, divadlo a kritiku I. (1998) a Slovenská dramatika v epoche realizmu (1990). Nemožno nepripomenúť divadelnú inscenáciu Kukučínovho čitateľsky najznámejšieho román Dom v stráni, ktorú dramaturgicky (P. Pavlac) a režijne (Ľ. Vajdička) pripravila Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave v roku 2008.

Zámerom organizátorov podujatí pod spoločným názvom Hviezda Kukučín – výročie UNESCO bola prezentácia prehĺbených literárnovedných interpretácií Kukučínovho slovesného diela, a to nielen „kanonických“ prozaických prác, ale aj jeho málo alebo menej známych próz, divadelných hier, cestopisov, publicistických príspevkov, prípadne rukopisov, ktoré tvoria neodmysliteľnú súčasť spisovateľovej tvorivej cesty od raného realizmu po poprevratové prozaické dielo. Najvýznamnejšie z týchto podujatí boli: medzinárodná vedecká konferencia Kukučín v interpretáciách (9. júna 2010 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave), medzinárodná vedecká konferencia Oravské motívy v diele Martina Kukučína a širšie kontexty jeho diela (10. júna 2010 v Dolnom Kubíne), odborný seminár venovaný prózam Martina Kukučína zo školského prostredia (11. júna 2010 na Literárnom gymnáziu v Revúcej), medzinárodná vedecká konferencia Literárny odkaz Martina Kukučína, súčasná slovenská próza a poézia (29. apríla 2010 na Filologickej fakulte Univerzity Complutense Madrid), medzinárodný odborný seminár Prózy Martina Kukučína s pražskými motívmi (14. mája 2010 v Prahe).

Väčšina príspevkov, ktoré odzneli na týchto podujatiach, je publikovaná v zborníku.

Ján Gbúr

 

 


 

 Autori:

Salustio Alvarado – španielsky slavista, slovakista a arabista, pracuje na Filologickej fakulte Univerzity Complutense v Madride, venuje sa výskumu slovanských jazykov a literatúr.

René Bílik – literárny vedec, pracovník Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave.

Renáta Bojničanová – hispanistka, prekladateľka, pracuje na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, venuje sa témam súvisiacim so slovenskou a španielskou literatúrou.

Vivien Cosculluela – francúzsky slovakista z univerzity v Bordeaux, v súčasnosti je doktorandom na FFUK v Bratislave.

Veronika Dianišková – poetka, divadelná dramaturgička, príležitostná divadelná kritička.

Miroslav Dudok – jazykovedec a spisovateľ, pracovník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Ján Gbúr – literárny vedec a editor, dekan Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Ivica Hajdučeková – literárna vedkyňa, pracovníčka Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Dana Hučková – literárna vedkyňa a editorka, riaditeľka Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave.

Viliam Jablonický – publicista, kritik a historik kultúry a umenia.

Ján Kačala – jazykovedec, vysokoškolský pedagóg, dlhoročný pracovník a riaditeľ Jazykového ústavu ĽŠ SAV.

Zuzana Kákošová – literárna vedkyňa a teatrologička, pracovníčka Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Milan Kendra – literárny vedec, pracovník Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.

Július Lomerčík – vysokoškolský pedagóg, básnik, pracovník Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Alla Mašková – ruská slovakistka, vedúca sekcie slovanských literatúr na Katedre slovanskej filológie Filologickej fakulty Moskovskej štátnej univerzity.

Adelaide Mezeiová – literárna historička, pedagogička na strednej Spojenej škole, Metodova 2, Bratislava

Ivo Pospíšil – literárny vedec, slavista, vedúci Ústavu slavistiky Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.

Valeria Kovachova Rivera de Rosales – literárna vedkyňa, pracovníčka Filologickej fakulty Univerzity Complutense v Madride.

Dubravka Dorotić Sesar – chorvátska prekladateľka zo slovanských literatúr, sociolingvistička a pracovníčka Filozofickej fakulty na Univerzite v Záhrebe

Marta Součková – literárna kritička a editorka, pracovníčka Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.

Mária Szabová – doktorandka v študijnom programe literárna veda na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach.

Lukáš Šútor – doktorand v študijnom programe literárna veda na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach.

Eva Tibenská – literárna vedkyňa, pracovníčka Katedry slovenského jazyka a literatúry Inštitútu pre západoslovanské jazyky Univerzity v Záhrebe.

Anna Valcerová – poetka, literárna vedkyňa, prekladateľka, pracovníčka Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.

 

Prezentovaný knižný titul je možné zakúpiť za výhodnú cenu prostredníctvom nášho virtuálneho kníhkupectva.