Vyhľadávanie
Spoločným menovateľom druhého ročníka medzinárodného knižného festivalu BRaK, ktorý sa konal v posledné tri májové dni v bratislavskom Pisztoryho paláci, bola téma samizdat a exil. Malo k nej čo povedať hneď niekoľko osobností. V prvý deň pritiahol najviac návštevníkov spomienkový večer na Egona Bondyho, básnika a filozofa, ktorý začiatkom 90. rokov žil v Bratislave. Pripomenuli si ho jeho priatelia Laco Teren, Michal Hvorecký a Martin Machovec. V druhý deň bol azda najväčším ťahákom ukrajinský básnik, prozaik a esejista Jurij Andruchovyč. Hoci často cestuje do iných krajín, necíti sa ako exulant, všetky dojmy prenáša do svojich próz: „Cestovanie mení perspektívu poznania sveta.“ Napriek tomu po poslednej revolúcii na Ukrajine uvažoval nad tým, že svoj domov opustí... Na výber nemal básnik Peter Repka, člen literárnej skupiny Osamelí bežci, ktorý v roku 1972 emigroval do Nemecka. Slovensko teraz navštívil zásluhou Literárneho informačného centra. Nepublikovanie v exile vôbec nevníma tragicky a uvádza ho na pravú mieru: „Skoro 20 rokov odo mňa nikto nič nepýtal, tak som neuverejňoval.“ Naopak, spisovateľ Chenjerai Hove zo Zimbabwe dúfa, že sa raz domov vráti. Zo strachu o svoj život sa v roku 2001 utiahol do nórskeho exilu, kde žije dodnes. Mnohých zaujalo jeho rozprávanie o násilí v rodnej krajine a sklamaní z postkoloniálneho Zimbabwe, o čom píše aj vo svojich prózach, napríklad v trilógii Kosti, Tiene a Predkovia, ktorá však ešte nie je preložená do slovenčiny.
Komiks bol neoddeliteľnou súčasťou podujatia. Štvorica autorov Tomáš Prokůpek, Pavel Kořínek, Martin Foret a Michal Jareš predstavila významný počin: najrozsiahlejšie a najdôkladnejšie zmapovanie histórie komiksu, publikáciu Dějiny československého komiksu 20. století (Akropolis). Kým v 20. storočí išlo takmer výlučne o časopisecký žáner prevažne pre deti, dnes sa komiks presúva do knižnej podoby a rozširuje sa ponuka pre dospelých. Daniel Majling predstavil čierno-biely komiks s názvom Rudo (Labyrint). Svoj nedostatok v kreslení povýšil na cnosť, z čoho vznikli neohrabané a bizarné kresby. Herci predniesli úryvok zachytávajúci dialóg mužských bradaviek o zmysle existencie a publiku viac nebolo treba... Na festivale sa tiež predstavili mladí maďarskí autori Kinga Tóth, Renáto Féhér, Ferenc Czinki a Mán-Várhegyi Réka. Spojila ich organizácia JAK – A József Attila Kör. Každý z literátov povedal pár slov o svojom literárnom počine a prečítal ukážku, no hovorili i o svojej úlohe v organizácii, ktorá funguje už od roku 1989 a združuje viac než 300 členov.
Posledný deň festivalu bol venovaný deťom. Okrem iného sa krstila obrázková knižka Vojna, ktorá zmenila Rondo (OZ BRaK). Literárne informačné centrum zorganizovalo tvorivé dielne a prinieslo i výber z tvorby členov Asociácie ilustrátorov ASIL. Knižný festival BRaK je tak zároveň aj prvým podujatím, na ktorom sa predstavili Dni literatúry (DL) organizované LIC. Tento rok bude mať festival DL inú koncepciu – prepojí rôzne podujatia v širšom časovom rozmedzí a vyvrcholí 8. – 11. októbra v Starej tržnici v Bratislave.
Na festivale participovali domáce a zahraničné vydavateľstvá, autori, ilustrátori, knižní grafici... Organizátori OZ BRaK uprednostnili najmä nevšedné projekty a prezentáciu malých vydavateľstiev, ktorých produkciu verejnosť zväčša veľmi nepozná. Z niekoľkých desiatok sa ich zúčastnilo približne 34 (napríklad Kalligram, KK Bagala, Aspekt). Napriek ťaživej dominantnej téme s politickým podtextom to na BRaK-u naozaj žilo. Návštevník nadobudol poznanie, že literatúra nielen spája, ale aj pomáha vyrovnať sa s neblahým osudom.
