Vyhľadávanie
Kompletný program festivalu, ktorý funguje od roku 1994, mal niekoľko desiatok drobných písmom popísaných strán.
Ukrajinský Ľvov sa v čase Vydavateľského fóra a k nemu pridruženého Medzinárodného literárneho festivalu stáva vyhľadávanou destináciou slovenských autorov a autoriek už niekoľko rokov. Svoju úlohu v rozvíjaní tejto tradície zohráva okrem posilňujúcich sa väzieb medzi slovenskými a ukrajinskými organizátormi aj obľuba tohto historického mesta čoby príťažlivej literárnej destinácie. Za posledný niečo vyše rok sa v ukrajinčine objavilo niekoľko slovenských titulov: básnické zbierky Márie Ferenčuhovej, Erika Šimšíka a Michala Talla, Ballov román V mene otca, či distópia Trol Michala Hvoreckého.
Slovenskú literárnu stopu zanechávajú v kultúrnej metropole západnej Ukrajiny každoročne aj hostia ukrajinskej časti Mesiaca autorského čítania. No septembrový festival s približne 800 podujatiami v priebehu štyroch dní patrí k najväčším v strednej Európe a cítiť to na každom kroku: na literárnu scénu sa v tomto čase premieňajú desiatky kaviarní, kníhkupectiev, univerzitných, spoločenských a kultúrnych priestorov. Zo slovenských autorov tento rok na festivale čítali a diskutovali Marek Vadas a Michal Tallo. Zdĺhavé trmácanie sa vlakmi, autami či autobusmi a komplikovaný prechod cez hranice (od ktorého sme si v Schengene až príliš rýchlo odvykli), každoročné patálie slovenskej literárnej výpravy, nahradilo tento rok komfortné priame letecké spojenie medzi Bratislavou a Ľvovom. Našinec dostane pri registrácii do ruky výber z medzinárodného programu, ktorý je obsiahlejší, ako kompletný program hocktorého literárneho či knižného festivalu u nás. Ten kompletný, napísaný v cyrilike, by mal niekoľko desiatok drobných písmom popísaných strán. Vzhľadom na silnú domácu scénu (spomeňme napríklad medzinárodne rozpoznaných a hojne prekladaných autorov ako Jurij Andruchovyč, Serhij Žadan, či Oksana Zabužko) v ňom tvoria základ predstavitelia ukrajinskej literárnej kultúry.
No hoci program každoročne organicky dopĺňa aj silná medzinárodná časť, hlavná hviezda uplynulého ročníka bola nepochybne domácej proveniencie. Pre väzneného novinára Oleha Sentsova to bolo totiž vôbec prvé verejné vystúpenie po prepustení na slobodu. Spomenúť sa patrí ešte jeden fenomén, nad ktorým sa každoročne neveriacky pozastavujú domáci predstavitelia poézie, zvyknutí na komorné čítačky a skôr pokojné literárne besedy. Noc literatúry je bujarý, emóciami vybičovaný večierok, zostavený z vystúpení predovšetkým domácich autorov a autoriek, v preplnenom divadle, pred ktorým spravidla postávajú desiatky nešťastlivcov, ktorí sa už dnu nezmestili. Predvečer posledného dňa festivalu sa tak nesie v znamení hromadnej katarzie, vyvrcholenia festivalu, ktorý má meno hosťujúceho mesta v názve nie preto, že sa v ňom nachádza, ale preto, že ním celé žije.
