Vynikajúca analógia súčasnosti s minulosťou

Anna Grusková ide po stopách Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej. Je veľmi otvorená, v knihe Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej ohromujú pasáže, kde sa bez zábran odkrývajú negatíva z minulosti i súčasnosti, o ktorých sa nehovorí alebo sa skresľujú.

„Prijímam vaše pozvanie, pani doktorka, nevadí, že ste ho napísali pred viac než osemdesiatimi rokmi a celkom inej žene. Hľadám presne to, čo ponúkate. Bezpečné, inšpiratívne útočisko na zotavenie sa zo sveta, ktorý má príliš ďaleko k našim ideálom.“

Kniha Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej zaujme od úplného začiatku. Autorka sa s jej protagonistkou časovo minula, ale Anna Grusková fabuluje a vykresľuje, ako Alžbeta Göllnerová žila, kde pôsobila. Čas sa v knihe zlieva jeden do druhého. Grusková si dokázala predstaviť dialógy, ktoré Alžbeta viedla napríklad s manželom Edmundom Gwerkom – významným slovenským modernistickým maliarom, ktoré často uviedla priamym výrazom „Predstavujem si“. Pravdaže, naštudovala množstvo archívnych materiálov, vychádzala z rozprávania pamätníkov, z korešpondencie Alžbety a Edmunda, čerpala aj z kroniky Banskej Štiavnice, kde Alžbeta od roku 1938 pôsobila na gymnáziu, a tak vytvorila podrobnú biografiu Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej. Využila v nej aj svoje nadanie fabulácie a Alžbetin životný príbeh má charakter románu, resp. umeleckej prózy. No život Alžbety a Edmunda vsadila aj do historického a geografického kontextu, takže je to kniha plná informácií, a preto o nej možno hovoriť aj ako o umeleckej eseji osobitne vo výstavbe a kompozícii textov. Platí to najmä o Alžbetiných názoroch a ich konfrontácii so súčasnosťou. Kniha má aj reportážne časti, v nich pribúdajú postavy, s ktorými sa Grusková rozpráva a počúva ich spomienky na rodinu Gwerkovcov. Text má úžasnú plastickosť, príjemca si aj po uplynutí historického času príbehu vie predstaviť prostredie, postavy, zostáva mu posolstvo a aj sám si vytvára odkaz, ktorý je v knihe nepriamo prítomný. Hlavnú postavu si musí obľúbiť alebo hoci len zapamätať. Grusková najmä v druhej časti knihy vytvára kontext Alžbetinho života s tým, čo robila, čo vyznávala a súčasne predstavuje analógiu nedávnej minulosti so súčasnosťou vo vážnych, dôležitých smeroch.

Nový pohľad na vedu a ženu

Alžbeta sa od začiatku vzťahu s Gwerkom, ale už i v období vysokoškolského štúdia na Karlovej univerzite a počas pôsobenia v Bratislave i v Banskej Štiavnici, prejavuje ako múdra, jednoznačná, neústupčivá v názoroch. „Aby presvedčila o svojich kvalitách, musela vyvinúť nepomerne väčšie úsilie než jej mužskí kolegovia.“ Svedčí o tom situácia okolo jej habilitačnej práce. Alžbeta razila nový pohľad na vedu a ženu v nej. „Trochu si viem predstaviť, ako sa Alžbeta Göllnerová cítila, keď jej habilitačnú prácu, ktorú napísala s veľkou starostlivosťou, námahou i sebazaprením, odmietli s neodôvodnenou a svojvoľnou kritikou. Niečo podobné sa mi totiž prihodilo šesť rokov po páde železnej opony.“ Grusková uvádza aj niekoľko súčasných pohľadov na názory Alžbety, vkladá do textu porovnania nespravodlivosti ako analógiu s našou nedávnou minulosťou (prípady z čias mečiarizmu, vražda novinára atď.), ale aj niektoré pozitíva, keď „Slovensko sa po voľbách ocitlo v rukách ženy, ktorá chce ľudí spájať. Alžbeta Gwerková-Göllnerová by sa tešila.“ Grusková je veľmi otvorená, v knihe ohromujú pasáže, kde sa bez zábran odkrývajú negatíva z minulosti i súčasnosti, o ktorých sa nehovorí alebo sa skresľujú.

Anna Grusková ide po stopách Alžbety. V čase nedávnej pandémie sa dostala až k vile Gwerkovcov v Banskej Štiavnici. Rozvíja jednu zo základných línií knihy – vzťah muža a ženy, vedeckej a umeleckej činnosti, dva rôzne póly v živote človeka vedca (Alžbeta) s jeho bežnými a samozrejmými potrebami a na druhej strane jeho vzťah k umelcovi (Edmund) v ťažkých, náročných spoločenských pomeroch. Manželia spolu filozofujú, často sú v oponentúre nielen pre „boj“ vedy a umenia. Gwerk totiž namaľoval obrazy Tisa a Hitlera. Pritom nebol príslušníkom nijakej strany ani moci. Demokratka Alžbeta bola pobúrená, Edmund mlčal.

Kompozične je kniha pomerne náročná (najmä prelínaním minulosti a súčasnosti), ťažké témy sú prerývané jemne lyrickými pasážami, v textoch sú reálie súčasné i minulé, všetko je usporiadané do podoby takmer románu, v ktorom možno nájsť troch protagonistov (Alžbeta, Edmund a autorka Grusková). Niekoľko kapitol venuje Anna Grusková svojim komentárom k Alžbetinej knihe, z ktorej vyberá množstvo citácií. V niektorých častiach priam ťažko odlíšiť, či ide o názory Gruskovej alebo Göllnerovej, lebo až do takej miery sa vo svojich názoroch stotožňujú. „Napísala to Alžbeta Gwerková vo februári 1939 alebo ja teraz?“ Ide o knihu Žena novej doby, ktorá vyšla v roku 1938. A to je ďalšia, vari najdôležitejšia línia knihy Gruskovej. Druhé vydanie Ženy novej doby musela Alžbeta v dôsledku nového režimu prerábať, najmä úvod a podtitul knihy. Pôvodný – Kniha pre výchovu demokratickej ženy – zmenila s nevôľou na – Kniha pre národnú výchovu ženy a musela vynechať napríklad aj meno T. G. Masaryk. Alžbeta Gwerková bola totiž „zástankyňa Československej republiky, demokratka, účastníčka Povstania, skrátka, uznávala iné hodnoty než vtedajšia väčšinová spoločnosť“. Príťažlivé sú Gruskovej stotožnenia sa s Alžbetou práve pri výpovediach, ktoré hlásala pred takmer sto rokmi, lebo princípy demokracie u nás ešte stále poriadne nefungujú. Alžbetine názory, ktoré vznikali v čase prvej republiky, by mali platiť v súčasnosti, no mnohí demokracii nerozumejú, nežijú podľa jej princípov, iba o nej hovoria. „Ústava samotná demokraciu nerobí, záleží na občanoch, aby ju čo najdokonalejšie a najdôslednejšie uviedli do života, tvrdila demokratka Alžbeta a opakujeme to dodnes.“

Ľudská zloba sa nekončí vojnou

Azda najväčšie dejové napätie v osude Alžbety vzniká po vytvorení tzv. slovenského štátu. Grusková odkrýva nepresnosti až omyly a klamstvá v súvislosti s prenasledovaním, väznením a usmrcovaním ľudí, najmä rôznych menšín, počas 2. svetovej vojny i po nej. Kapitolka Na ÚŠB je tragickým obrazom toho, ako generácia, ktorá historické hrôzy neprežila, o ne nemá záujem a vníma ich ľahkovážne. Ľudská zloba sa nekončí vojnou, ba nekončí sa vari nikdy. Po 2. svetovej vojne sa koná súdny proces o tom, kto udal Alžbetu Gwerkovú. Žalobcom, ktorý hľadá svoju ženu, je Edmund Gwerk. Anna Grusková analýzou Alžbetinej knihy Žena novej doby fakticky naznačila, že prítomnosť má korene v minulosti, že minulosť je poučením pre prítomnosť i budúcnosť, ale – a to je v knihe dôležité – Alžbeta speje svojským spôsobom k rozvinutiu demokracie a zrovnoprávnenia sociálnych skupín, osobitne mužov a žien. „Novátorstvo koncepcie knihy, ktorá je akousi učebnicou, spočíva v prepojení súkromnej a verejnej sféry ženského života.“

Zaujímavé sú Gruskovej úvahy pri návšteve Banskej Štiavnice, pretože sa stretáva s pamätníkmi udalostí, ktoré v knihe stvárnila (príjemné sú spomienky na Alžbetu Gwerkovú-Göllnerovú od jej bývalých žiakov) a pridáva svoje reflexie a asociácie, ktoré z týchto udalostí vyplývajú pre človeka, národy, ľudstvo. Ide o nenásilné memento. Alžbeta Gwerková-Göllnerová sa „narodila v roku 1905, zomrela v masovom hrobe v Kremničke v roku 1944, lebo vraj bola Židovka. Venovala sa vedeckej práci. Bola manželkou významného slovenského modernistického maliara Edmunda Gwerka a žila s ním v Banskej Štiavnici. Tam sa zúčastnila Slovenského národného povstania. Ulica nesie jej meno, lebo na jej konci stojí vilka, v ktorej s manželom bývala.“

Kniha Anny Gruskovej je po každej stránke zaujímavá a poučná, formou textov a ich kompozíciou novátorská a výtvarne príťažlivá. Také vzácne stotožnenie sa autorky knihy s postavou (v tomto prípade reálnou) je osobité a obdivuhodné.

 

Gabriela Rakúsová (1943)

Literárna kritička, recenzie publikuje v printových médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií o spisovateľoch a ich dielach, niekoľkých dramatizovaných próz. Knižne vydala súbory textov Z literárnych reflexií (F.R. & G, 2015), Fiktívne rozhovory (LIC, 2018), Medzi realitou a jej znakom / interpretačné úvahy o knihách Medzi autorom a čitateľom (Modrý Peter, 2018 a 2021).

 

Anna Grusková: Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej

Banská Bystrica: Literárna bašta, 2022

 

Foto: Anna Grusková v Banskej Štiavnici

Zdroj: archív A. Gruskovej, Literárna bašta

 

  • Vynikajúca analógia súčasnosti s minulosťou - 0
  • Vynikajúca analógia súčasnosti s minulosťou - 1
  • Vynikajúca analógia súčasnosti s minulosťou - 2